Bratislava 25. januára (TASR) - Za posledných desať rokov na Slovensku prudko stúpol počet trestne stíhaných osôb za nelegálnu držbu drog. Kým v roku 1991 bolo stíhaných len osem páchateľov, v roku 1992 sa tento počet zvýšil na 20, v roku 1993 na 40, v roku 1995 na 314, v roku 1996 na 541, v roku 1997 na 825 a v roku 2001 na 650.
"Z historického hľadiska môžeme konštatovať, že Slovensko sa až do začiatku deväťdesiatych rokov v prístupe k problému drog podstatne líšilo od prístupu realizovaného vo vyspelých demokratických krajinách," povedal dnes pre TASR riaditeľ trestného odboru na Generálnej prokuratúre SR Ivan Segeš. Veľká izolácia vtedajšieho Česko-Slovenska od okolitého sveta prispela k tomu, že naše prostredie sa nestalo záujmovou oblasťou drogových kartelov a obchodníkov s drogami a preto tento problém nebol vnímaný ako zásadný. Situácia sa podstatne zmenila až po otvorení Slovenska okolitému svetu.
"Trestnoprávny postih výroby a držania omamných a psychotropných látok prešiel aj u nás legislatívnym vývojom, ktorý bol poznačený zmenou filozofie zameranou na to, aby sa ostrie trestnej represie zameralo najmä proti obchodníkom s drogami a ich výrobcom," pokračoval Segeš. Do roku 1999 naša legislatíva v podstate umožňovala trestné stíhanie každého, kto nedovolene vyrobil alebo držal omamné látky, a to bez toho, aby sa rozlišoval rozdiel medzi prechovávateľom takejto látky pre vlastnú potrebu a dílerom. Od 1. septembra 1999 bola zo skutkovej podstaty trestného činu podľa paragrafu 187 Trestného zákona vylúčená držba drogy pre vlastnú potrebu, čím sa vytvoril priestor, aby sa trestnými sadzbami rozlíšila nebezpečnosť tohto trestného činu od nedovolenej výroby a držby takejto látky. Trestná sadzba za neoprávnené prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky, jedu a prekurzoru pre vlastnú potrebu sa znížila z hornej hranice päť rokov na dolnú hranicu tri roky.