Sudcovia majú povinnosť informovať verejnosť, tlak médií a verejnosti je však zatiaľ slabý

ení Ivana Lexu z kolúznej väzby. O prepustení rozhodol senát krajského súdu tajným hlasovaním. Členmi senátu boli aj sudcovia P. Farkaš a J. Mikuš, ktorí pri podobnom hlasovaní v máji Lexovo prepustenie zamietli. Rozhodnutie bude vysvetlené písomne a odoslané na ministerstvo spravodlivosti a vnútra. Pavol Rohárik však rozhodnutie sudcov komentovať nechcel, pretože to združeniu sudcov "neprináleží". "To sa môže skúmať len pri sťažnostiach pre porušenie zákona," vysvetlil. Rohárik je za to, aby médiá v tomto smere aktívne pôsobili, pretože verejnosť má právo na informácie. Médiá však pri poukázaní na nedostatky a spochybnení súdnych rozhodnutí neraz čelia obvineniam zo zasahovania do nezávislosti justície. Zatiaľ čo napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sú verejní činitelia pod väčšou kontrolou verejnosti, sú sudcovia neraz odvolaní práve na jej nátlak. Podľa Rohárika by aj na Slovensku mal existovať tlak médií a verejnosti, "len je otázne, či sú médiá a novinári nezávislí a zároveň profesne vybavení alebo erudovaní kritizovať. Zrejme musia dospieť sudcovia aj médiá", dodal. Pri diskusii o celkovom stave slovenského súdnictva sa neraz používa aj argument o odmeňovaní sudcov. Podľa zákona sudcom patrí od 1. januára 1999 plat odvodený od trojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve za rok 1998 (teda okolo 28 000). Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský však v súvislosti s možnou korupciou v justícii pred časom povedal: "Otázka boja proti korupcii nie je mechanickým násobkom platu. Otázka odolnosti proti korupcii je aj otázkou osobného presvedčenia."