j sporiteľne súvisel vysoký dopyt bánk najmä s prebytkom korunovej likvidity na peňažnom trhu, ako aj absenciou Národnej banky Slovenska na tomto segmente finančného trhu. „Centrálna banka nepristúpila k sťahovaniu prebytočných zdrojov na trhu pravdepodobne s cieľom podporiť predaj štátnych dlhopisov,“ poznamenal díler Slovenskej sporiteľne. Podľa Rastislava Živora z ING Barings by ministerstvo malo za súčasnej situácie na peňažnom trhu citlivo pristupovať k zmenám ponúkaných úrokových sadzieb smerom nadol. „Určite by nebolo dobré, aby MF premietlo svoje ‘sebavedomie‘ z úspešných emisií do razantných pohybov úrokových sadzieb. Pri vhodne zvolenej taktike nevylučujem pokles (sadzieb) aj pod 16 % p. a.,“ podčiarkol R. Živor.
Podľa šéfky rezortu financií Brigity Schmögnerovej by zo strany ministerstva nebolo v súčasnosti veľmi vhodné príliš sa usilovať o zmeny úrokových sadzieb. „Bolo by vhodné, keby sa (sadzby) podarilo stabilizovať. Nechcite však odo mňa počuť, či toto je tá správna úroveň úrokových sadzieb, alebo nie. Boli by sme však veľmi radi, keby nezaznamenali také úrokové výkyvy, aké v druhej polovici mája. (…) Predpokladám, že výnosy z krátkodobých štátnych cenných papierov - pokladničných poukážok - zodpovedajú súčasnej situácii v slovenskej ekonomike. Ale nechceme tým naznačiť, že sa s ich úrovňami natrvalo uspokojujeme. Predpoklady ich budúceho poklesu sú predovšetkým dva - prvým z nich je reštrukturalizácia bankového sektora spolu s postupným znižovaním fiskálneho schodku,“ vysvetlila B. Schmögnerová. Podľa P. Jánošíka ostávajú očakávania stabilných úrokových sadzieb len želaním ministerstva. „Banky za kľúčový považujú najmä štvrtý štvrťrok. Ak sa štátu podarí udržať vývoj financií pod kontrolou, bude to veľký úspech,“ pripomenul.
