V tábore SCP B. Bystrica už štyri Rusky, k Achromejevovej a Meľnikovovej pribudla Sulejová s Pomorovovou

la Sologubová, ale k Irine Achromejevovej a Nadi Meľnikovovej - zhodou okolností sa obidve liečia po operáciách - pribudla v lete dvadsaťpäťročná ukrajinská reprezentantka Ľudmila Sulejová a staronová tvár Irina Pomorovová-Kiričuková. Obidve sa do prípravy zapojili iba minulý týždeň. "Mesto sa mi veľmi páči, aj keď je teraz veľmi teplo a ľudia sú prívetiví a milí. Tréningy sú poriadne náročné, ale snažím sa splniť všetky pokyny trénerov do poslednej bodky. Čaká nás ťažká sezóna a musíme sa na ňu dobre pripraviť. O slovenskej hádzanej zatiaľ veľa neviem, lebo najviac času venujem tréningom a rehabilitácii a nemám veľa priestou na iné aktivity. Trochu som aj zvedavá, aby som prípadne mohla posúdiť rozdiely medzi ukrajinskou a slovenskou hádzanou. Každý klub má trénera s inou metodikou vedenia družstva a taktikou. Ako sa trénuje, tak sa hrá,“ povedala Ľudmila Sulejová, považovaná za najlepšiu obrankyňu Ukrajiny, ktorá by mala zaplniť medzeru po odchode pivotiek Sologubovej a Uhrákovej. "Rozhodnutie prijať pozvanie Viktora Kovaľova do Banskej Bystrice nebolo zložité, lebo HC SCP si urobil dobré meno postupom do finále v Pohári EHF, a ak sa mi pod Urpínom zapáči, rada by som tu ostala. Veď dievčatá sa prebojovali do Pohára majstrov a to je veľká motivácia,“ dodala Sulejová, ktorá zo slovenského jazyka ovláda zatiaľ ibe niekoľko slov, ale dôležitejšie bude, ako si porozumie so spoluhráčkami na palubovke. Keďže nemá ešte podpísanú zmluvu, bude to jeden z mnohých dôvodov, ktoré budú rozhodovať o jej zotrvaní v HC SCP Banská Bystrica, k čomu posledné slovo povie nakoniec V. Kovaľov.V slovenčine je už ako doma Irina Pomorovová, ktorá sa do družstva vracia po vyše ročnej materskej dovolenke. Desaťmesačné dvojičky Igor a Dáša sa majú čulo k svetu, a keďže sa manžel o ne vie postarať, môže Irina vylepšovať stav svojej kondície. "Najskôr som si myslela, že návrat bude ťažší a nezvládnem náročnú prípravu. Na moje prekvapenie je to však skôr naopak a zatiaľ sa cítim veľmi dobre. Nemalý podiel na tom majú aj tréningy, s ktorými som začala približne dva mesiace pred príchodom do Banskej Bystrice. Samozrejme, nepracovala som tak tvrdo ako teraz tu, ale aspoň som behala a cvičila v posilňovni. Stíham aj po fyzickej stránke, ale trochu ma trápi poranenie stehna. Uvidím, ako sa zachová moje telo v lige a pohárových zápasoch. V hale na Štiavničkách sú tréningy ťažké, ako vlastne vždy v príprave,“ povedala Irina Pomorovová. Dvojúlohu matky a hádzanárky jej vo Volgograde pomáhala zvládnuť svokra s manželom. "Pred tréningom manželovi všetko pripravím, ale deti sú, našťastie, zlaté - stále sa hrajú a skoro vôbec nehnevajú,“ dodala I. Pomorovová. O banskobystrické hádzanárky je v ostatnom čase dosť veľký záujem z iných klubov a ruská hádzanárka nie je žiadnou výnimkou. "Mala som ponuky, ale na banskobystrický kolektív a podmienky v meste som si zvykla, jazyk ovládam tiež obstojne, tak som sa rozhodla vrátiť minimálne na rok pod Urpín. Potom si rozmyslím, čo bude ďalej. Ponúkali mi miesto aj doma vo Volgograde, ale päť rokov strávených v Banskej Bystrici sa nedá hodiť za hlavu,“ povedala Irina Pomorovová-Kiričuková.