BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry upozorňuje na potrebu zmien, ktoré zaistia lepšiu ochranu pamiatok a ich zachovanie pre budúce generácie.
Ochrana pamiatok je verejným záujmom, na druhej strane musí rešpektovať vlastnícke práva garantované Ústavou SR, konštatuje zároveň Ministerstvo kultúry v Akčnom pláne na roky 2018 až 2020 k Stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022.
Materiál v stredu na svojom rokovaní prerokuje vláda.
Ministerstvo kultúry medzi iným upozorňuje na skutočnosť, že zo zastavaného územia tvoria mestské pamiatkové rezervácie a inak chránené pamiatkové územia necelé štyri percentá a spravidla ide o architektonicky a historicky najhodnotnejšie pamiatky.
"Práve vzhľadom na ich malé množstvo v pomere s nechránenými územiami je oprávnené požadovať vysoký stupeň ochrany územia a aj prísne formy regulácie pri úpravách objektov a verejných priestorov sa v ňom nachádzajúcich či tvorbe nových objektov dotvárajúcich tieto historicky hodnotné štruktúry," konštatuje Ministerstvo kultúry v akčnom pláne.
Väčšinu pamiatok nevlastnia ich pôvodní vlastníci
Na Slovensku snahy o zachovanie pamiatok budúcim generáciám komplikuje podľa ministerstva napríklad aj fakt, že väčšinu pamiatok nevlastnia ich pôvodní vlastníci, čím sa stratili väzby a zodpovednosť za ich stav.
O kultúrnom dedičstve v UNESCO bude rozhodovať aj Slovenka Čítajte Problémom je aj "globalizáciou spôsobená bezvýrazová architektúra bez väzby na lokálne špecifiká, strata zručností v tradičných stavebných remeslách a rýchla developerská výstavba orientovaná na rýchly zisk".
Rezort v materiáli opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšenia zdrojov do obnovy pamiatok a zlepšenie systému ich ochrany.
Navrhuje medzi iným aj úpravu legislatívy pri verejnom obstarávaní, podporu súkromných vlastníkov pamiatok, systémové riešenia obnovy pamiatok v správe štátu, ale i podporu tradičných remesiel, bez ktorých nemožno obnovovať a reštaurovať pamiatky, historické stavby aj umelecké diela.
Komplikovaané pravidlá verejného obstarávania
Ministerstvo kultúry napríklad upozorňuje na problémy, ktoré spôsobujú ochrane pamiatok súčasné pravidlá verejného obstarávania.
V texte akčného plánu konkrétne píše, že „postupy pri zadávaní tovaru, stavebných prác a služieb pri verejnom obstarávaní ohrozujú systém ochrany pamiatkového fondu a znižujú kvalitu realizovaných obnov“.
Za kľúčové považuje, aby sa na stavebné práce pre pamiatky vyberalo len zo skúsených dodávateľov.
Avizuje preto, že „bude rokovať s Úradom pre verejné obstarávanie o zefektívnení postupu verejného obstarávania pri kultúrnych pamiatkach a aplikácii zákona o verejnom obstarávaní s cieľom zachovania pamiatkových hodnôt“.
Ministerstvo kultúry chce ďalej viac peňazí do svojho dotačného programu Obnovme si svoj dom. V súčasnosti z neho môže poskytnúť približne štvrtinu z celkovej žiadanej sumy. Plánuje tiež intenzívnejšiu kontrolu dotácií. Dotačný program plánuje zároveň rozšíriť na dlhodobejšie projekty.
Výzvu nového podprogramu s názvom Modernizácia a komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy, ktorý je zameraný na viacročné financovanie kultúrnych pamiatok avizuje už na tento rok.
O zaistení čerpania peňazí na obnovu pamiatok na tri až šesť rokov chce rokovať s ministerstvom financií.
Ministerstvo kultúry ďalej uvažuje aj o vytvorení systému, v rámci ktorého by súkromní vlastníci pamiatok po ich obnovení mohli žiadať o vrátenie nákladov na práce či materiál, ktoré sú pri pamiatkach drahšie ako pri bežných stavbách.
Akčný plán má sedem strategických oblastí, ktoré sa venujú témam: pamiatkový fond a pamiatkové hodnoty; lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO; archeologické dedičstvo; finančné nástroje a finančné zdroje; rozvoj tradičných stavebných remesiel; správa kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu a inštitucionálne zabezpečenie.
Materiál vznikol na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala rozpracovať a aktualizovať Koncepciu ochrany pamiatkového fondu do strategického materiálu so zohľadnením smerovania kultúrnej politiky, sprístupnenia pamiatkových hodnôt verejnosti, ich využitia v cestovnom ruchu a kreatívnom priemysle. Ponúka konkrétne opatrenia a úlohy s termínom realizácie do roku 2020.
Výnimkou je zavádzanie Pamiatkového informačného systému (PAMIS), ktorý má v projekte nastavený termín do roku 2021.
Mnohé z úloh sú však podľa Ministerstva kultúry iba prvým krokom nevyhnutným pre zavedenie dlhodobých systémových opatrení. Niektoré sa už plnia a je potrebné v ich plnení naďalej pokračovať.
