ska, najmä počas vládnutia V. Mečiara, nemuseli sme teraz pociťovať absenciu kultúrneho priestoru na kvalitnejšiu politiku. Žiaľ, pri zrode samostatnosti Slovenska bola pri moci politická reprezentácia, ktorá si nezaslúžila vtedajšiu dôveru ľudí, pretože nepripravovala samostatnou štátnosťou lepšie životné a politické podmienky pre občanov Slovenska. Preto sa ani nekonalo ľudové hlasovanie o rozdelení ČSFR - referendum. Súčasný politicko-morálny a hospodársky stav samostatného Slovenska je dostatočným dôkazom o sprenevere tejto dôvery vtedajšími mocipánmi, ktorí sa opíjali ošiaľom nadobudnutej politickej moci a chamtivou túžbou po bezpracnom bohatstve. Takže na takto postavenom základe samostatnej štátnosti je už neskoro hľadať existenciu kultúrneho priestoru, v ktorom by sa mohla realizovať kvalitnejšia politika, zrozumiteľná aj prostému ľudu. Je smutné, že politickí vizionári, akým je aj pán Fico, nevedia odhadnúť a zhodnotiť škodlivosť svojej doterajšej politickej činnosti a nevzdajú sa jej ani pre svetlejšiu a lepšiu budúcnosť samostatného Slovenska. Dobre sa cítia v takom legislatívnom priestore, v ktorom sa komunistami nakradnutý majetok necháva aj naďalej v zlodejských rukách a kvalita lepšej politiky nemá šancu zapustiť svoje korene.
JÁN LOUČIČAN, Bratislava
Nedokážem si vysvetliť, prečo vláda na jednej strane vyzývala nás občanov, aby sme kupovali najmä slovenské výrobky (v snahe vylepšiť zahraničnoobchodnú bilanciu štátu), keď na druhej strane jej orgány, konkrétne ministerstvo dopravy, verejne vyhlasovali, že im nezáleží na tom, či budú nakupovať autobusy a železničné lokomotívy z dovozu. Aj to tak vyzerá… Výrobcovia autobusov krachujú pre nedostatok prevádzkového kapitálu a vývoj slovenskej lokomotívy viazne pre nejakých pár miliónov. Občania síce za svoje korunky môžu kupovať domáce jogurty a čokoládu, ale rovnako by sa mala správať aj vláda a jej orgány pri vynakladaní stámiliónov a miliárd našich korún zinkasovaných na daniach od občanov. Alebo je to s nami už také zlé, že nám naše vlastné zákony o verejnom obstarávaní neumožňujú nakupovať tam a tak, ako by to bolo pre zahraničnoobchodnú bilanciu najvýhodnejšie? Kde to vlastne žijeme?
Ing. RUDOLF BERIAC, Prievidza
