BRATISLAVA. Populácia na Slovensku rapídne starne, za desať rokov počet seniorov vzrástol o 200.000 a kým v roku 2008 ich bolo 655.000, v súčasnosti tu žije takmer 850.000 ľudí nad 65 rokov.
Najväčšie výzvy zistil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v troch oblastiach, jednou z nich je, že kapacitné možnosti zariadení pre seniorov sa nezvyšujú. TASR o tom informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Zariadeniam chýbajú miesta
Kapacitné možnosti sú v zariadeniach pre seniorov, ako aj v špecializovaných zariadeniach na úrovni 26.000 lôžok, pričom viac ako 7500 ľudí čaká na voľné miesto.
Počet žiadateľov narástol za desať rokov takmer o polovicu a proces vybavenia žiadosti trvá väčšinou viac ako 60 dní. Počet lôžok sa pritom v ostatných dvoch rokoch zvýšil len o 730 miest.
Z hľadiska vyhodnocovania a transparentnosti NKÚ považuje za problém, že z hľadiska administratívy je žiadosť vybavená odoslaním požiadavky do zariadenia.
Klienti však po administratívnom vybavení žiadostí čakajú aj dva až tri mesiace, kým sa vhodné miesto v zariadení uvoľní.
Výdavky stúpajú
Druhou výzvou podľa NKÚ sú ekonomické podmienky. Výdavky na prevádzku sociálnych zariadení majú v ostatných rokoch podľa NKÚ stúpajúcu tendenciu a v roku 2017 dosiahli 19 miliónov eur.
Kontrolóri upozornili na netransparentnosť školských regionálnych organizácií Čítajte Tento nárast však nezohľadňuje mzdové požiadavky. Mzda opatrovateľov sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy a ich vekový priemer je skoro 60 rokov.
"Alarmujúci je tiež nedostatok odborných zamestnancov, ktorí by poskytovali služby pre seniorov. Zákonom stanovené limity - maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a percentuálny podiel odborných zamestnancov ku koncu minulého roka nespĺňala viac ako tretina zariadení," uviedol Papajčík.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly vidí problém tiež v meškajúcej modernizácii ubytovacích či hygienických priestorov.
Len na kontrolnej vzorke 14 verejných zariadení predstavuje investičný dlh viac ako osem miliónov eur.
Systém kontrol v zariadeniach
Systém vnútornej kontroly hodnotí NKÚ ako nedostatočný. Napríklad rezort práce za tri roky v období 2015-2017 nevykonal ani jednu kontrolu v seniorskom zariadení.
NKÚ tvrdí, že samosprávne kraje nemajú schválené koncepcie rozvoja sociálnych služieb na základe národných priorít a ani poznania cieľov z komunitných plánov obcí.
Z ôsmich krajov tak urobili iba dva, Banskobystrický a Prešovský, no i to len na vzorke necelých desiatich percent obcí.
"Závažnejšie je, že v týchto koncepciách neurčili personálne, finančné ani organizačné podmienky na ich realizáciu, mali len všeobecný charakter a nedajú sa teda vyhodnotiť. Podľa názoru NKÚ by mal rezort práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k poskytovateľom služieb," poznamenal Papajčík.
Zodpovednosť štátu
NKÚ konštatuje, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za jednu z kľúčových verejných politík.
Zodpovedné ministerstvá musia prijímať také strategické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov.
Samosprávne kraje by mali svoje koncepčné strategické dokumenty stavať na reálnych a preukazných podkladoch, preto musia oveľa viac spolupracovať s obcami a mestami.
Výzvou podľa nich je tiež hľadať možnosti na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby nových.
