BRATISLAVA. Slovensko príde podľa údajov z ministerstva financií o 100 miliónov eur len preto, že nominanti Slovenskej národnej strany (SNS) na ministerstve školstva vyrobili škandál a nevedia riadiť eurofondy.
Povedala to na utorňajšej tlačovej besede predsedníčka poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veronika Remišová.
Zmluvy s pochybnými firmami
"Pred rokom a pol bol na ministerstve školstva eurofondový škandál a odstúpiť musel minister Peter Plavčan. Na post ministerky nastúpila Martina Lubyová, ktorá eurofondy nerieši a prenáša ich na občanov. Hovoríme o najväčšom fiasku v spravovaní eurofondov v histórií Slovenska," povedala Remišová.
Z eurofondov malo v najbližšom období natiecť do vedy a výskumu 600 miliónov eur.
Podľa Remišovej sa uzavreli zmluvy na projekty v sume 166 miliónov eur s pochybnými firmami, ktoré sa nikdy nevenovali vede ani výskumu.
"Z firiem, na ktoré sme upozorňovali my aj médiá, odstúpili od zmlúv tri. Ostatné majú platné zmluvy," uviedla opozičná poslankyňa.
Žiadali presné zúčtovanie
Ministerstvo školstva má podľa Remišovej podpísané zmluvy na osem percent dostupných prostriedkov z eurofondov, kým v Českej republike to je 76 percent.
"Minulý rok sme vracali 27 miliónov eur, teraz to bude asi 100 miliónov eur," vysvetlila a dodala, že presná suma bude známa po 31. decembri.
Hnutie OĽaNO bude v januári žiadať od ministerstva školstva presné zúčtovanie. Remišová nevylúčila, že za tak veľké zlyhanie v rezorte školstva budú iniciovať odstúpenie ministerky školstva.
Ministerstvo sa ohradilo
Ministerstvo sa dôrazne ohradzuje voči škandalizovaniu rezortu a Slovenskej národnej strany vo veci eurofondov zo strany OĽaNO. Tvrdí, že medializované informácie sa nezakladajú na pravde.
Ako sa píše v stanovisku ministerstva , rezort vyhlásil cez výzvy Operačného programu Výskum a inovácie viac ako 70 percent celého operačného programu a v spolupráci s partnermi zazmluvnil vyše 35 percent celého operačného programu.
Konkrétne čerpanie je však v rukách prijímateľov, nie v rukách ministerstva. Remišová podľa ministerstva nechápe proces čerpania eurofondov a snaží sa zvaľovať na rezort procesy, ktoré s ním priamo nesúvisia.
"Ministerstvo nastavuje prostredie a v tomto smere je výrazom ocenenia jeho práce fakt, že Európska komisia zrušila všetky varovné listy, ktoré boli v minulosti zaslané v Operačnom programe Výskum a inovácie," píše ministerstvo v reakcii.
Výška dekomitmentu
Za rok 2017 bola podľa rezortu školstva výška dekomitmentu za Operačný program Výskum a Inovácie 27 miliónov eur.
Za rok 2018 sa predpokladá vo výške 100 miliónov eur, no ministerstvo zdôrazňuje, že toto číslo zatiaľ nie je konečné.
Rezort školstva upozorňuje, že dekomitment v roku 2018 je výsledkom čerpania v roku 2015 vrátane (pravidlo n+3).
"Dekomitment je teda výška nevyčerpaných prostriedkov z Operačného programu Výskum a inovácie, ktorý priamo nesúvisí s činnosťou ministerstva školstva, ako sme už uviedli vyššie," píše ministerstvo v stanovisku.
O výzvy sa podľa ministerstva uchádzajú podnikateľské subjekty, univerzity a výskumno-vývojové inštitúcie, ktoré podávajú projekty.
"Na vysvetlenie čerpania eurofondov uvádzame, že prostriedky vyčlenené z EÚ sú ako úver. Je poskytnutá maximálna suma, ktorú môže žiadateľ čerpať a ten sa rozhodne, do akej výšky si ´úver´ vezme," tvrdí ministerstvo.
Slovenská republika podľa ministerstva v žiadnom prípade nezaplatí 127 miliónov eur na úkor občana.
Výzvy na podporu
Pri sume 166 miliónov eur ministerstvo tvrdí, že v rámci výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier je v súčasnosti platných 37 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z pôvodných 61.
Vzhľadom na pretrvávajúce pozastavenie predmetnej výzvy neboli doposiaľ vyplatené žiadne finančné prostriedky.
So všetkými subjektmi boli uskutočnené osobné stretnutia a rokovania, pričom sa s nimi aj naďalej priebežne komunikuje.
Odstúpenie od zmluvy však musia realizovať firmy, ministerstvo nemôže predmetné zmluvy samovoľne vypovedať.
Ministerstvo považuje takéto škandalizovanie eurofondov za vyvolávanie strachu a nezáujmu u potenciálnych prijímateľov, čo má vplyv na nezapájanie sa do výziev, nečerpanie finančných prostriedkov a následne dekomitment.
