KOŠICE. Časti zákonov o pobyte cudzincov a o azyle sú v rozpore s Ústavou a Chartou základných práv Európskej únie (EÚ).
Rozhodol o tom v stredu (12.12.) Ústavný súd (ÚS) na neverejnom zasadnutí pléna.
Časti zákonov sú protiústavné
Týka sa to ustanovenia zákona, podľa ktorého policajný útvar uvedie pri zamietnutí žiadosti cudzinca o udelenie trvalého či prechodného pobytu alebo pri administratívnom vyhostení iba to, že ide o bezpečnostný záujem Slovenska.
Rovnako to je aj v prípade rozhodnutia ministerstva vnútra o neudelení či odňatí azylu. Podľa zákona sa takýto postup vyžaduje, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
Slovensko plánuje dočasne prijať ďalších 250 utečencov Čítajte Príslušné ustanovenia napadol ešte v roku 2016 Najvyšší súd (NS). Podľa senátu Najvyššieho súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov súdneho konania, ako aj ich práva na spravodlivé konanie.
"Nesprístupnenie dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhodol, podľa názoru senátu najvyššieho súdu odníma účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. V prípade administratívneho konania, a rovnako aj preskúmavajúceho konania pred súdom, uvedené vytvára pre tohto účastníka podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania (orgán verejnej správy)," uvádza sa v podnete.
Vychádzali zo staršieho prípadu
Najvyšší súd pritom vychádzal z konkrétneho prípadu, keď oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v roku 2013 zamietlo cudzincovi žiadosť o trvalý pobyt.
Krajský súd žalobu, ktorou sa cudzinec domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, zamietol a rozhodnutie potvrdil.
Najvyšší súd počas konania o odvolaní proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, "ktoré u neho vyvolávajú pochybnosti" o ústavnosti a súlade napadnutých ustanovení s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Chartou základných práv Európskej únie.
