BRATISLAVA. Návrh protikorupčnej politiky, ktorý v stredu (12.12.) schválila vláda, rieši korupciu len na papieri.
Povedala to predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová, podľa ktorej dokument hovorí o neexistencii jasných pravidiel pre lobing a dary, o neefektívnosti systému kontroly majetkových priznaní, ovplyvňovaní verejnej politiky a legislatívneho procesu, ako aj o probléme účasti vzájomne prepojených spoločností vo verejnom obstarávaní.
"Navrhovali sme sfunkčnenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, koalícia to odmietla. Dávali sme novelu zákona na zlepšenie majetkových priznaní a pravidiel pre prijímanie darov, koalícia to opäť odmietla", tvrdí Remišová.
Úplne absurdná situácia podľa poslankyne nastala, keď vládna koalícia odmietla návrh zákona o zaistení majetku z dielne svojho vlastného ministra.
"Neprijatie zákona umožnilo Bašternákovi poprepisovať celý majetok na svoju manželku," odkázala.
Riešenie len na papieri
Preto je presvedčená, že aj keď vládny dokument ako o riešeniach hovorí o rade inštitucionálnych opatrení, ktoré by mali boj proti korupcii zefektívniť, väčšina z nich je pri absencii skutočnej politickej vôle z najvyšších miest len formálna a byrokratická.
Korupcia podľa Slovákov za posledných päť rokov narástla Čítajte "Opatrenia v navrhovanom znení nemajú dostatočnú razanciu na to, aby dokázali obmedziť obrovské riziká korupcie v jednotlivých rezortoch," mysli si opozičná poslankyňa.
Domnieva sa, že na boj proti korupcii Slovensko potrebuje aj silné kontrolné inštitúcie.
Za pozitívny signál preto považuje návrh na zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý môže výrazne pomôcť pri ochrane práve oznamovateľov korupcie.
Vláda v stredu schválila Návrh protikorupčnej politiky SR na roky 2019 až 2023 z dielne Úradu vlády.
Počíta napríklad s vytvorením protikorupčných koordinátorov v rámci jednotlivých rezortov alebo vytvorením Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Lídri boji proti korupcii
Koordinátori majú byť lídrami v protikorupčnom úsilí a koordinovať aktivity týkajúce sa boja proti korupcii. Podľa návrhu musia mať zaručené nezávislé postavenie.
Spôsob ich výberu má byť v kompetencii príslušného štatutárneho orgánu, no odvolať by ich malo byť možné len na základe preukázateľných dôvodov, ktoré spochybňujú morálnu integritu koordinátora.
Koordinátori budú združení v Rade koordinátorov protikorupčnej prevencie.
Podľa prieskumu Transparency International bolo Slovensko v roku 2017 vo vnímaní korupcie na 54. priečke spomedzi 180 krajín.
Podľa prieskumu v rámci Porovnávacieho prehľadu Únie v oblasti justície z roku 2017 sú slovenské súdy a sudcovia v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ na najspodnejších priečkach dôveryhodnosti.
Únia odhaduje, že hospodárstvo Únie prichádza vinou korupcie približne o 120 miliárd eur ročne.
