Neznáme fakty o prezidentovi vojnového štátu

Na námestí v Bytči býval lekár Armín Politzer. V malom meste na Považí, kde koncom 19. storočia každý každého poznal, nikoho nedráždilo, že je žid. V tom čase tu žilo necelých tritisíc ľudí. Väčšina boli katolíci, židov vyše päťsto.
Stalo sa to 13. októbra 1887. Doktora Politzera privolali k pôrodu. Slovenským rodičom priviedol na svet syna. Dostal meno Jozef Tiso.
Politzer nemohol tušiť, že drží v rukách chlapca, ktorý bude o päťdesiat rokov kričať z tribún protižidovské heslá a schvaľovať deportácie do náruče nacistov.
To, že sa z malého Jožka stal antisemita schopný spojiť sa s Hitlerom a podieľať sa na likvidácii židov, je prekvapivé z viacerých dôvodov.
Nečakane ich odhaľuje kniha spomienok pamätníka a bytčianskeho rodáka Pavla Krála. V kombinácii so zisteniami amerického historika Jamesa Warda podávajú detailnejší obraz človeka odsúdeného za zločiny proti ľudskosti.
Rozhovor o záhadnej civilizácii

Dávno predtým, než Kolumbus narazil na brehy neznámej pevniny, obývala ju civilizácia, ktorá bola pre tento kontinent taká významná ako boli pre Európu starovekí Gréci.
Mali literatúru, písmo, históriu, stavali mestá i pyramídy.
Potom sa však stalo niečo, čomu vedci hovoria kolaps, a Mayovia, legendami opradená kultúra, zanikli. Ich život a územie dokáže aj po tisíckach rokov detailne opísať slovenský religionista a odborník na Mayov Milan Kováč.
Dlhé roky robil so svojím tímom v guatemalských pralesoch tradičný prieskum. V hustej džungli sekali mačetou, čo je veľmi ťažké a zložité. Potom však začali pracovať novou metódou a ich výsledky sú ohurujúce.
Kto bol výstredný Viedenčan, čo predbehol dobu

Mala to byť obyčajná vernisáž diel. Naraz sa však Friedensreich Hundertwasser, hlavná postava večera, vyzliekol a hodil na stenu a strop dve vajcia naplnené farbou.
Jeho krátky prejav sa nezachoval. Neskôr na policajnej stanici však vypovedal, že v ňom študentov vyzval, aby sa „postavili proti takému útlaku, ktorý ich núti študovať v miestnostiach, ktoré sa podobajú väzenským celám“.
Moderná architektúra preňho bola agresívna, uhladená, sterilná, chladná a neromantická. Vyzýval na novú profesiu „architektonického doktora“. Ten mal za úlohu napríklad zaviesť zelené strechy, fasády či nerovné podlahy.
„Každý dom, akokoľvek škaredý alebo chorý, sa dá uzdraviť,“ veril Hundertwasser. A podľa toho aj tvoril.
Ďalší diel literárneho seriálu

Nemal tvár Seana Conneryho, Piercea Brosnana či Daniela Craiga, no nezaostáva za nimi ani v šarme, ani v špiónskej genialite. Tá jeho bola navyše pravá.
Žil v pohnutých časoch a keby sa filmári držali iba jeho skutočných zážitkov, beztak by natočili poriadne akčný film.
Nechýbali by v ňom vraždy a nebezpečné scénky, intrigy, výsluchy a tajné drogy, milenky, kasína a luxusné hotely.
Zdá sa vám to všetko povedomé? Podľa najnovšej knihy amerického spisovateľa Larryho Loftisa to nie je náhoda: v archívnych dokumentov vraj objavil skutočného Jamesa Bonda.
Agent 007 by mal preto poopraviť svoju známu vetu: „Popov. Duško Popov.“
Príbeh krásnej herečky

V roku 1932 vznikal v Topoľčiankach, Margecanoch, Dobšinej a v ateliéroch pražského Barrandova nezvyčajne umelecký a zároveň provokatívny film.
Zobrazoval príbeh mladej ženy Evy uväznenej v nefunkčnom manželstve so starším mužom, ktorý ju po žiadnej stránke nedokázal uspokojiť.
Film obsahoval zábery nahej ženy, ktorá sa kúpe v jazere, beží po lúke a aj jej výraz počas orgazmu. Vyvolal nadšenie aj pobúrenie. Svoju krásnu tvár, telo aj talent predviedla vtedy len osemnásťročná Hedy Kieslerová.
O 55 rokov neskôr, teda v roku 1997, sa vo Washingtone konal slávnostný večer, počas ktorého sa odovzdávala cena Pioneer Award.
Tá je určená pre priekopníkov a inovátorov v oblasti IT. Získala ju Hedy Lamarr za vynález FHSS (Frequency Hopping Spread Spectrum), bez ktorého by nefungovala sieť Wi-Fi alebo technológia Bluetooth. Áno, Hedy Kieslerová a Hedy Lamarr bola tá istá osoba.

Beata
Balogová
