BRUSEL, BRATISLAVA. Slovensko, ako aj ďalšie krajiny musia stále zvažovať alternatívu tzv. tvrdého brexitu.
Na Slovensku preto pod vedením ministerstva hospodárstva a ministerstva zahraničných vecí pracujú expertné skupiny.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) to povedal v piatok na úvod druhého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli.
Pellegrini preto plánuje zvolať v januári preventívne pracovné rokovanie, na ktorom sa bude hovoriť o nutných opatreniach v prípade, že by došlo k tvrdému brexitu, teda vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody.
"Želáme si, aby sme mali dohodu a nie, aby nastal tvrdý brexit," konštatoval Pellegrini s tým, že aj práve preto s ďalšími európskymi lídrami vo štvrtok prijali "uisťovaciu deklaráciu alebo uisťovacie závery".
V nich ešte viac zdôrazňujú už to, čo sa píše v článkoch dohody o vystúpení Británie z EÚ prijatej 25. novembra.
"Hlavné posolstvá sú, že máme záujem ihneď po podpise zmluvy začať negociovať dohodu o budúcich vzájomných vzťahoch a veľmi úzkych vzťahoch medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou".
Pellegrini priamo o konkrétnych zárukách pre Londýn nechcel hovoriť. To, čo lídri vo štvrtok prijali, je určité uistenie smerom k britským poslancom.
Britská premiérka Theresa Mayová totiž vo štvrtok podľa predsedu slovenskej vlády kolegov z EÚ informovala, že sú "určité obavy tých, ktorí majú rozhodovať o našej budúcej dohode, že by mohla byť írska poistka trvalým javom, a že by tak Británia zostala akoby uzamknutá v nejakých neželaných vzťahoch s Európskou úniou".
Pellegrini preto zdôraznil, že tzv. írska poistka (backstop) je len dočasným riešením.
"Deklarovali sme, že aj keby náhodou prišlo do platnosti, tak bude použité len na krátky čas do doby, kedy bude nahradené trvalým riešením, ktoré vzíde z tých vzájomných budúcich vzťahov medzi EÚ a Britániou. Deklarovali sme, že nie je v našom záujme, aby sme to naťahovali, čo boli hlavné obavy," povedal.
Zmienená írska poistka by začala platiť, pokiaľ by sa EÚ a Británia nedohodli na podobe vzájomných vzťahov po uplynutí prechodného obdobia.
To začne platiť po oficiálnom vystúpení Británie z Únie 29. marca 2019 a môže trvať až do konca roka 2022.
V piatok pokračujú rokovania lídrov témami migrácie či jednotného trhu.
"Veľmi zaujímavé, asi aj komplikované a náročné bude rokovanie Euroskupiny v inkluzívnom formáte," uviedol Pellegrini na margo piatkových tém.
"Chceme hovoriť o pokračovaní hlbšej integrácie. Veľkou témou bude mandát pre Euroskupinu, aby začala dizajnovať budúci možný rozpočet pre krajiny eurozóny a to bude vyvolávať podľa mňa veľkú diskusiu," predpovedal s tým, že v tejto oblasti očakáva náročnú diskusiu.
Piatok, druhý deň summitu, bude patriť ekonomickým témam, najmä dobudovaniu jednotného trhu EÚ. Hlavy štátov a vlád sa však zamerajú aj na otázky klimatickej zmeny, migrácie, ako aj na výzvu, ako čeliť dezinformáciám pred eurovoľbami a boju proti rasizmu a xenofóbii.
Dvojdňové rokovania ukončí summit eurozóny, na ktorom vystúpia aj predseda Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi a šéf Euroskupiny Mário Centeno.
Summit by mal vysloviť podporu rozhodnutia o reforme Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), takzvaného trvalého eurovalu a rozhodnutia o bankovej únii.
