BRATISLAVA. Zomrel emeritný profesor Pavel Brunovský, zakladateľ finančnej matematiky na Slovensku.
Brunovský zomrel v noci zo 14. na 15. decembra, mal 84 rokov.
Študoval aj v Spojených štátoch
Pavel Brunovský sa narodil v roku 1934 vo Viedni, no svoje detstvo strávil v Senici na Záhorí.
V roku 1945 prežil spolu s rodinou oslobodzovanie Senice rumunskými a sovietskymi vojskami.
Pri prechode frontu Senicou, dostal dom a hospodárske budovy Brunovských niekoľko zásahov.
Pavel Brunovský: Tí, na ktorých záleží, ocenia aj zlyhania Čítajte Rodina sa teda presunula do Skalice, kde sa skrývala v pivnici kláštora. Po vojne zriadili v dome Brunovských vojenskú nemocnicu a rodina dostala náhradný byt v Bratislave na Moskovskej ulici.
Po nástupe komunistického režimu bola jeho rodina označená za členov „buržoáznej vrstvy" a následne ekonomicky potrestaná, Pavlovho otca vyhodili zo zamestnania, čím sa finančná situácia rodiny zhoršila.
Brunovský potreboval na štúdium na vysokej škole štipendium, ale ako členovi „buržoázie“ mu ho nedali.
Keďže bol mimoriadne úspešný v matematickej olympiáde, prihlásil sa na odbor matematiky, ktorý sa vtedy prvýkrát otváral na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Tam ho napriek nevyhovujúcemu kádrovému profilu prijali.
Po absolvovaní štúdia nastúpil na Ústav technickej kybernetiky na SAV, kde strávil nasledujúcich desať rokov a až do normalizácie nepociťoval výrazné obmedzenia režimu v rámci svojej práce.
Počas uvoľnenejších 60. rokov sa Brunovskému viackrát podarilo dostať sa do zahraničia.
Prvýkrát vycestoval do Moskvy na pobyt pre vedeckých pracovníkov v roku 1963, čo bolo pre neho prelomové z hľadiska porozumenia matematike na svetovej úrovni. Uvedomil si rozdiely medzi úrovňou matematiky u nás a v zahraničí.
O pár rokov neskôr, v roku 1967, sa Brunovský dostal na postdoktorandský pobyt v Amerike, kde bol aj počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Rozhodol sa vrátiť
Napriek tomu, že mal možnosť zostať v Spojených štátoch (bola tam v tom čase s ním aj jeho manželka), bol rozhodnutý sa vrátiť.
Jeho základné nastavenie bolo, že nemôžu všetci odísť. Patril medzi tých pár, čo sa vrátili.
Obdobie normalizačných previerok absolvoval Brunovský ešte na Ústave technickej kybernetiky na SAV.
V dôsledku previerok vyhodili jeho šéfa, Štefana Petráša z pozície riaditeľa ústavu a aj zo strany.
V čase najhlbšej normalizácie mal Pavlov spolupracovník spor s riaditeľom a ostatní kolegovia, vrátane Pavla, sa ho zastali.
Tento malý incident bol interpretovaný ako útok na vedúcu úlohu strany a všetci zamestnanci boli potrestaní skrátením pracovných zmlúv.
Pavel sa vtedy rozhodol, že novú zmluvu nepodpíše a vybavil si prestup na Prírodovedeckú fakultu, kde mohol tráviť oveľa viac času so študentami, čo veľmi ocenil.
Akadémiu považoval za sterilné prostredie, a preto kontakt s mladými ľuďmi veľmi ocenil.
Keďže na Prírodovedeckej fakulte bola uvoľnenejšia atmosféra ako inde, mohol si zvyšovať kvalifikáciu aj počas obdobia normalizácie a urobil si postupne veľký doktorát vied.
Na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky pôsobil do vysokého veku, kým sa jeho zdravotný stav nezhoršil a neznemožnil mu prácu ďalej vykonávať.
Autor: Post Bellum
