Keď bol Josef Lada malým chlapcom, jeho rodičia trpeli takou chudobou, že na Vianoce nedostal pod stromček nikdy nič. Napriek tomu to bol preňho najkrajší deň v roku.
Mal v sebe mágiu, ktorá sa potom aj o mnoho rokov neskôr vtisla do jeho obrazov. Dodnes pôsobia v záplave vianočného gýča ako náplasť na dušu.
„Tak sa mi niekedy skoro zdá, ako by moje najvčasnejšie detstvo bolo opradené akýmsi kúzlom,“ píše v knihe spomienok Kronika môjho života.
Tá je nielen jedinečným dokladom vzniku jeho diel, ale aj návratom do sveta zimných príhod, ktoré zažíval na malej dedinke Hrusice v stredných Čechách, kde sa v roku 1887 narodil. Vydal ju uprostred druhej svetovej vojny a opisuje v nich Vianoce na dedine.
