Ide o jedno z našich najstarších, ale aj najoriginálnejších vianočných diel. Právom. Niečo podobné v strednej Európe nikto nedokázal.
Ba podľa renomovaného muzikológa je to európsky unikát v kontexte celej vianočnej hudby.
Spája sa v nej barok s ľudovými prvkami, takže okrem zboru a organu v ňom počujete aj pastiersku trúbu či bľačanie ovečiek.

Dávny františkánsky skladateľ opisuje príchod Ježiša medzi obyčajných ľudí, v omši vystupujú anjeli aj pastieri s valachom a aj po stáročiach je neprehliadnuteľný zmysel pre humor.
Nemenej zaujímavý je osud diela.
Pastierska harmónia
Rukopis Vianočnej omše objavili po rokoch zabudnutia pred takmer storočím.
Našli ho v Žiline v zborníku z roku 1766 nazvanom Harmonia pastoralis, v preklade Pastierska harmónia.
V bohatom ilustrovanom rukopise sú rukou nakreslené linky notovej osnovy, noty nesú melódie a dávne písmo zasa slová v jazyku, akým sa kedysi zhováral prostý ľud.
Najdôležitejší je však obsah. Tým je Vianočná omša F dur.
Problém nastal už vtedy, keď omši prisúdili nesprávneho autora. O zborníku písali v 30. rokoch minulého storočia naši poprední odborníci, hudobný historik Dobroslav Orel a literárny historik a františkán Celestín Lepáček, pričom obaja stotožnili autorstvo zborníka s františkánom Edmundom Paschom.
Takto sa omša chybne uvádzala celé desaťročia a s nesprávnym menom vychádzali nahrávky aj natočený dokument slovenskej televízie.