Čo všetko je ukryté v ikonických obrazoch

Keď bol Josef Lada malým chlapcom, jeho rodičia trpeli takou chudobou, že na Vianoce nedostal pod stromček nikdy nič. Napriek tomu to bol preňho najkrajší deň v roku.
Mal v sebe mágiu, ktorá sa potom aj o mnoho rokov neskôr vtisla do jeho obrazov. Dodnes pôsobia v záplave vianočného gýča ako náplasť na dušu.
„Tak sa mi niekedy skoro zdá, ako by moje najvčasnejšie detstvo bolo opradené akýmsi kúzlom,“ píše v knihe spomienok Kronika môjho života.
Tá je nielen jedinečným dokladom vzniku jeho diel, ale aj návratom do sveta zimných príhod, ktoré zažíval na malej dedinke Hrusice v stredných Čechách, kde sa v roku 1887 narodil. Vydal ju uprostred druhej svetovej vojny a opisuje v nich Vianoce na dedine.
Príbeh zabudnutého skladateľa

Ide o jedno z našich najstarších, ale aj najoriginálnejších vianočných diel. Právom. Niečo podobné v strednej Európe nikto nedokázal.
Ba podľa renomovaného muzikológa je to európsky unikát v kontexte celej vianočnej hudby.
Spája sa v nej barok s ľudovými prvkami, takže okrem zboru a organu v ňom počujete aj pastiersku trúbu či bľačanie ovečiek.
Dávny františkánsky skladateľ opisuje príchod Ježiša medzi obyčajných ľudí, v omši vystupujú anjeli aj pastieri s valachom a aj po stáročiach je neprehliadnuteľný zmysel pre humor.
Nemenej zaujímavý je osud diela.
Jeden šialený deň v živote génia

Je 22. decembra 1808, krátko pred pol siedmou večer. Vo viedenskom Divadle nad Viedenkou sa schádza miestna šľachta a obdivovatelia hudobného génia Ludwiga van Beethovena.
Na programe je premiéra jeho piatej a šiestej symfónie, štvrtého klavírneho koncertu a Fantázie pre klavír, zbor a orchester c mol.
Bežné vstupné na koncert stojí dva guldeny, čo predstavuje viac ako týždenný plat nájomného robotníka. Každý si lístok dovoliť nemôže a tak nečudo, že na koncert chodia len aristokrati, či bohatí mešťania.
Pred pol siedmou ešte netušia, že najbližšie štyri hodiny budú neznesiteľne mrznúť, orchester bude amatérsky, speváčka neskúsená a skladateľ strápnený.
Napriek tomu Beethovenov životopisec Bary Cooper označil tento koncert za najpozoruhodnejší v celej jeho kariére.
Nehovoriac o tom, že snáď neexistuje človek, ktorý by Beethowenovu Osudovú nespoznal hneď podľa prvej vety. Jej uvedenie však zďaleka nebolo ideálne.
Kuriózne vedecké sviatky roku 1898

Len niekoľko dní pred Vianocami v roku 1898 si Pierre Curie do zošita zapísal slovo rádium, meno nového prvku, ktoré spoločne s manželkou Marie objavili v provizórnom laboratóriu.
Prevratný objav radiácie svetu oznámili presne pred dvadsiatimi rokmi 26. decembra.
V tej dobe však ešte nevedeli, čo rádioaktivita robí s človekom. Marie nosila fľaštičky s rádioaktívnym polóniom a rádiom vo vreckách šiat. Obaja pracovali s rádioaktívnym materiálom do takej miery, že svoje telá odovzdali vede.
Aj ich zošity a zápisníky dodnes musia držať v olovených škatuliach.
A tak to bude najbližších 1600 rokov. Toľko totiž trvá polčas premeny rádia, s ktorým manželia Curieovci pracovali bez akejkoľvek ochrany.
Rozhovor so ženou, čo stavia kolosy

Navrhla desiatky mrakodrapov a porazila v súťaži aj architekta najvyššej budovy na svete. Česká architektka Eva Le Peutrec sa presadila v Ázii krátko po škole a ako sama s vtipom hovorí, v portfóliu jej chýba už len krematórium.
S francúzskym manželom a dvoma deťmi dnes žije na Novej Kaledónii a naďalej dochádza za prácou do Ázie. Má veľmi rada Hongkong, všetko je tam veľmi nahustené, dá sa tam skvelo pohybovať pešo. Je však už ukončený, nie je tam miesto stavať niečo nové. Zato Šanghaj sa ešte rozvíja. Je New Yorkom 21. storočia.
Čo si myslí o stavebnom boome v Bratislave a ako sme na tom v porovnaní s Prahou?

Beata
Balogová
