BRATISLAVA. Zmeny, ktoré prináša novela zákona o ochrane prírody, mali podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) prísť už dávno.
Pripomienky ochranárov, ktorí žiadajú napríklad urýchlenie presunu pozemkov pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR, preto v rozhovore pre TASR označil za legitímne.
Existuje odpor
"My sme to však nastavovali tak, aby sme to vedeli vyrokovať a dohodnúť sa," dodal s tým, že na Slovensku voči tomuto a ďalším opatreniam existuje odpor.
"Na Slovensku chceme mať národné parky, ale na druhej strane sa k nim nechceme správať tak, ako by sme mali. Z tých pripomienok je to cítiť," poznamenal minister v súvislosti s vyše 1000 pripomienkami, ktoré k novele prišli.
Podľa Sólymosa je však lepšia ochrana národných parkov trend, ktorý sa nedá zastaviť.
"To je to isté ako s uhlím. Dá sa to brzdiť, ale nedá sa to zastaviť. Uhlie budeme musieť prestať ťažiť, Nováky budeme musieť zatvoriť, čím skôr, tým lepšie. Ten tlak je stále väčší. Taký istý tlak je aj na to, aby sme k prírode pristupovali zodpovednejšie ako doteraz," konštatoval.
Memorandum o lese
Podkladom pre zlepšovanie ochrany lesov malo byť podľa jeho slov memorandum o lese, o ktorom rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva hovorili najmä koncom roka 2017. Vyrokovať sa ho však nepodarilo.
"V každom prípade naši ľudia z rôznych sekcií, najmä sekcie ochrany prírody, intenzívne komunikujú so štátnymi aj neštátnymi vlastníkmi lesov, aby sme sa vedeli zhodnúť," ubezpečil minister, podľa ktorého je dôležité, aby mali rezorty spoločné smerovanie.
Zákon o ochrane prírody, ktorý envirorezort predstavil začiatkom októbra, chce v národných parkoch predovšetkým vytvoriť zóny, kde sa vôbec nebude ťažiť a prípustným zásahom bude akurát údržba turistických chodníkov.
Posilňuje tiež právomoc ŠOP SR pri programoch starostlivosti o lesy. Novela navrhuje, aby pri ich schvaľovaní boli pripomienky štátnych ochrancov prírody záväzné.
