BRATISLAVA. Medzinárodný vedecký tím pod slovenským vedením prispel k objasneniu genézy vodného hmyzu.
V jednom z najprestížnejších svetových geologických časopisov Gondwana Research publikoval výsledky svojej porovnávacej štúdie z nálezov v Libanone, Mjanmarsku, Rusku, Mongolsku, USA, Kazachstane a v Brazílii.
"Ide o široký porovnávajúci materiál úplne nových skupín vodných švábov zo širokého časového obdobia spred 300, 270, 220, 151, 127, 115 a 98 miliónmi rokov. Na štúdium súčasných ekvivalentov sme podnikli dve expedície do neporušených pralesov UNESCO rezervácie SUMACO v Ekvádore," spresnil Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý výskumný tím vedie.
Objav poslúžil na globálnu analýzu všetkých vodných živočíchov.
Opísané fosílie môže verejnosť pozorovať v múzeách v Bejrúte, Moskve, Washingtone, Nakingu, Tokiu a Stuttgarte. Vzácne vzorky sa podarilo umiestniť aj do Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave.
Výsledky vyústili do približne 6.000 záznamov o evolúcii vodného hmyzu od karbónu podnes a preukázali, že hmyz nie je schopný z vody výjsť na súš.
"Na objave sa podieľali vedci z Česka, Ruska, Libanonu, Nemecka, Číny, Japonska a Ekvádoru. Článok korešpondoval Hemen Sendi, študent Prírodovedeckej Fakulty UK a na výskume sa podieľal aj Peter Barna," dodal Vršanský.
