BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska vo svojom poslednom novoročnom príhovore nenaznačil, čo bude robiť , keď tento rok skončí vo funkcii prezidenta.
"Ako prezident Slovenskej republiky sa vám na Nový rok prihováram posledný raz," zopakoval v príhovore, ktorý predniesol na Nový rok o jednej popoludní v RTVS.
Kiska dal podľa politológa z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Michala Cirnera týmto vyjadrením definitívnu bodku za tým, či bude, alebo nebude kandidovať 9. marca v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
"Inak bol príhovor skôr patetický, zvyčajne taký nemal, a to preto, že šlo o jeho rozlúčkový príhovor," vraví Cirner.
Ďalší prelomový osmičkový rok
Kiska hovoril viac o hodnotách a vo veľkej miere bola jeho pätnásťminútová reč skôr abstraktná.

"Keď som sa prihováral takto vlani, predpokladal som, že v roku 2018 budeme viac než inokedy spomínať a bilancovať," povedal Kiska. "Mal to byť rok osláv okrúhlych výročí, mala to byť príležitosť pripomenúť si symboliku osmičkových rokov, ktoré v našich dejinách zohrali mimoriadnu úlohu."
Všetko však bolo podľa prezidenta inak. Povedal, že rok 2018 sa zaradil do histórie Slovenska ako ďalší prelomový osmičkový rok.
Zmenila ho najmä vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. "Zmenila rok osláv a spomienok na rok, ktorý si budeme pamätať ako rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť," zhodnotil prezident.
Kiska sa podľa politológa v poslednom novoročnom príhovore jasne postavil na stranu protestujúcich, pričom úplne chýbali témy, ako napríklad zahraničná politika či dobré a zlé stránky krajiny.
Vraždu spomenul aj Pellegrini
Na Nový rok vystúpil naživo so svojím príhovorom aj premiér Peter Pellegrini zo Smeru. Ani on sa nevyhol téme vraždy novinára a jeho snúbenice.

"Boli sme svedkami veľkej spoločenskej emócie, ktorú nebolo možné prehliadať, a ktorá si vyžiadala zodpovedné politické riešenia," povedal.
"V tomto politicky náročnom období sme dokázali prijať vyspelé štátnické rozhodnutia, ktoré vrátili Slovensku vnútropolitickú stabilitu," zhodnotil Pellegrini.
Vzápätí konštatoval, že vražda a udalosti, ktoré nasledovali, rozdelili spoločnosť na dva tábory. "Vytvorili sme si akýsi mentálny Berlínsky múr, cez ktorý na seba pokrikujeme a nepočúvame sa," povedal premiér, podľa ktorého rozdelená spoločnosť nevie hľadať spoločné témy.
Príprava na parlamentné voľby
Pellegrini zároveň vyzdvihol, že krajina je v dobrej ekonomickej kondícii, spomenul naplánovaný vyrovnaný rozpočet či najnižšiu nezamestnanosť v histórii.
Vymenoval niektoré opatrenia, ktoré sa jeho Smeru podarilo v poslednom čase presadiť, napríklad obedy pre žiakov zadarmo, a väčšiu časť príhovoru venoval plánom, ako vyriešiť problém so starnúcou populáciou či nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov.

"Preto už v krátkom čase vystúpim s prvými návrhmi, ako týmto výzvam čeliť a ako k nim pristúpiť," oznámil v závere, no detaily nespresnil.
"Pellegrini určite chce byť premiérom aj naďalej a z tohto pohľadu môžeme čakať množstvo opatrení, ktoré môžu byť označené aj ako populistické," vraví Cirner.
Smer sa už teraz pripravuje na parlamentné voľby 2020. "Je bežné, že pred koncom svojho funkčného obdobia strana takpovediac púšťa žilou a dá sa to očakávať aj teraz," povedal politológ.
Opatrenia, ktoré Smer už dlhšie sľubuje, sa majú týkať mladých rodín, čo je podľa politológa slabé miesto strany, pretože má staršiu voličskú základňu.
Pred voľbami sa preto strana sústredí, aby si udržala preferencie a bude sa snažiť o to, aby rástla.
Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre SME, ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom decembra, Smer by zvíťazil s 21,7 percenta hlasov.

Beata
Balogová
