Na kuchynskom stole Mary Kleinovej v severozápadnom Washingtone leží tlačivo. Navrchu je tučným písmom napísané jednoduché vyhlásenie: ŽIADOSŤ O LIEKY NA UKONČENIE MÔJHO ŽIVOTA HUMÁNNYM A NENÁSILNÝM SPÔSOBOM.
„Potrebujem dvoch svedkov k mojej žiadosti,“ spomína Kleinovej priateľka Kelly Saundersová na jej slová. „Budeš mojou svedkyňou?“
Saundersová tušila, že tento moment príde.
Ubehli už takmer štyri roky, odkedy lekári Kleinovej diagnostikovali rakovinu vaječníkov. Schudla deväť kíl, hlas jej zmäkol, vlasy jej zredli a zosiveli. Pred pár mesiacmi sa rozhodla prestať s chemoterapiou.
Kleinová sa vo svojich sedemdesiatich rokoch stala tvárou kampane, ktorá mala dať doktorom v hlavnom meste USA možnosť pomôcť nevyliečiteľne chorým pacientom zomrieť.
Aj keď sa jej zdravie zhoršilo, Kleinová dva roky lobovala u miestnych zákonodarcov, ako aj členov Kongresu - ktorí môžu zmeniť zákony hlavného mesta -, aby povolili zákrok, ktorý je teraz legálny v siedmich štátoch. Zvíťazila a zákon nadobudol účinnosť minulý rok.
Kleinová sa chce teraz stať prvou osobou v hlavnom meste, ktorá toto právo využije.
Saundersová berie do ruky čierne pero a odškrtne okienko, aby potvrdila, že jej umierajúca priateľka „sa zdá duševne zdravá a nie pod nátlakom, neprimeraným vplyvom ani nie je obeťou podvodu“. Podpíše sa.
Stella Dawsonová, ktorá je Kleinovej partnerkou už 37 rokov, vychádza z kuchyne, kde upratovala skrinky a pripravovala sa na návštevu svedkov. Saundersovej ponúkla škatuľku makarónov so syrom, aby si ju vzala domov.
Bolo to ako päsť na oko.
„Hovorili sme o jej smrti, no zároveň sme sa pripravovali na rekonštrukciu kuchyne,“ hovorí architekta Saundersová.
Jej podpis priblížil Kleinovú k naplneniu jej cieľa - mať pod kontrolou posledné chvíle smrteľnej choroby.
Ani po verejnej prosbe, tichom lobovaní a politikárčení, ktoré obklopovalo hlasovanie, a papierovačkách však nebola dohoda hotová.
Onkológovia nechceli Kleinovej predpísať lieky v smrteľnej dávke. A konzervatívci v Kongrese sa zaviazali program zastaviť.
Už sa nedalo s istotou povedať, či smrť príde preto, že rakovina prevezme kontrolu nad jej telom, alebo si ju sama určí v konkrétnom čase a pohodlí svojho domova.
Stella Dawsonová rozpráva príbeh toho, ako sa jej manželka rozhodla ukončiť svoj život pomocou práva na pomoc pri dokonaní. Psy jej manželky jej ležia pri nohách. (zdroj: Doug Kapustin pre The Washington Post)- - -
Kleinová, bývala novinárka a odborníčka na trénovanie psov na dôchodku, si všimla bolesti brucha, keď cestovala na súťaž so svojím nemeckým ovčiakom Adinou v lete 2014. Dávala to za vinu nepravidelnému stravovaniu a dospela k záveru, že sa bude cítiť lepšie, keď sa vráti domov.
Röntgen, ktorý podstúpila 2. októbra 2014, odhalil tumor rastúci v jej maternici. Kleinová posadila svoju ženu v obývačke, aby jej vysvetlila ponuré vyhliadky.
„Zvládneme to,“ Dawsonová spomína na Kleinovej slová.
Kleinová však myslela na svoju smrť. Rakovina vaječníkov už bola v treťom štádiu.
Chcela mať možnosť rozhodnúť sa, keď bolesti budú príliš neznesiteľné na to, aby sa s nimi dalo žiť, ale jej možnosti boli obmedzené.
Už desaťročia sa aktivisti snažili, aby nevyliečiteľne chorým pacientom bolo umožnené legálnym spôsobom ukončiť svoj život. Argumentovali, že ľudia bez nádeje na vyliečenie si zaslúžia možnosť vyhnúť sa utrpeniu v ich posledných dňoch.
Niektorí lekári tvrdia, že keby pomohli pacientom zomrieť, porušili by Hippokratovu prísahu. Duchovní tvrdia, že zachovanie ľudského života je posvätné. Advokáti ľudí so zdravotným postihnutím a starší ľudia sa obávajú, že by mohli byť tlačení do predčasného ukončenia života.
Dokonca aj názov zákroku je kontroverzný. Podporovatelia preferujú „dôstojnú smrť“ pred „asistovanou samovraždou“ a hlavná podporná skupina sa tiež premenovala z Hemlock Society (Spoločnosť bolehlavu, prudko jedovatá rastlina, pozn. redakcie) na jemnejšie znejúcu Compassion & Choices (Súcit a voľby).
