BRATISLAVA. Ministerstvo školstva sa ohradzuje proti nepravdivým medializovaným informáciám, že porušilo zákon pri prideľovaní stimulov na výskum a vývoj.
Poslanec strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling vo štvrtok povedal, že minimálne sedem firiem nie je zapísaných v Registri partnerov verejného sektora, no podľa zákona tam musia byť, pretože poberajú dotáciu vyššiu ako 250-tisíc eur.
Ministerstvo: Proces bol odborný a transparentný
„Ministerstvo školstva môže konať iba na základe zákona, preto nemohlo svojvoľne odmietnuť uzavretie zmluvy iba z dôvodu, že žiadateľ nie je zapísaný v registri. Je však povinnosťou prijímateľa registrovať sa z vlastnej iniciatívy v súlade so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Ministerstvo sa obráti na všetky firmy s upozornením, aby si splnili registračnú povinnosť,“ píše sa v stanovisku rezortu školstva.
Špičkoví vedci dotáciu od Lubyovej nedostali, pofidérne firmy áno Čítajte Prideľovanie stimulov na výskum a vývoj sa riadi zákonom o stimuloch pre výskum a vývoj. Zákon má podľa ministerstva veľké množstvo podmienok, ktoré musia žiadatelia splniť.
„Proces hodnotenia projektov bol nezávislý, odborný a transparentný. Každý projekt bol hodnotený v štyroch kolách,“ dodáva rezort školstva.
„Spolu bolo v procese hodnotenia vypracovaných 174 odborných posudkov. Výber hodnotiteľov bol založený na databáze SK CRIS, z ktorej boli vybraní pre každý projekt 24 hodnotitelia rozdelení podľa oblastí. Z nich za prítomnosti štátnej notárky vylosovali štyroch hodnotiteľov a ôsmich náhradníkov, ktorí boli v prípade potreby postupne oslovovaní vo vylosovanom poradí," vysvetlilo ministerstvo.
Stimuly nie sú eurofondy
Údajným dôkazom toho, že sa hodnotila vedecká kvalita, je podľa rezortu školstva to, že partnermi úspešných podnikateľských projektov je 18 pracovísk vysokých škôl a SAV.
“Požiadavka na predošlé skúsenosti vo výskume prezentovaná médiami by bola proti zmyslu zákona.
„
Skutočnosti, na ktoré upozornil poslanec Gröhling a niektoré médiá, že medzi úspešnými žiadateľmi sú aj firmy, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu alebo sídlia v rodinnom dome, nie sú podľa ministerstva školstva vôbec upravené zákonom o stimuloch a ministerstvo preto nemá možnosť takéto vylučovacie podmienky nad rámec zákona zavádzať.
„Podobné podmienky ministerstvo školstva využíva v oblasti eurofondov. Stimuly sú však iným nástrojom, ktorý slúži na podporu vytvorenia budúcich pracovných miest. Tie musia byť vytvorené preukázateľne, teda napríklad aj v nových priestoroch, a musia byť udržateľné. Pokiaľ by ich firmy nevytvorili, o dotácie prídu na základe kontroly a pravidelného hodnotenia, ktoré sa vykonávajú každý polrok. Celkové vlastné zdroje firiem a vyvolané investície z vlastných zdrojov firiem v rámci riešenia projektov sú vo výške 14,4 milióna eur, pričom tieto investície z vlastných zdrojov sú podmienkou čerpania stimulov," dodalo ministerstvo.
Ministerstvo spravodlivosti vidí pochybenia
„Požiadavka na predošlé skúsenosti vo výskume prezentovaná médiami by bola proti zmyslu zákona, ktorý dáva možnosť podpory aj vznikajúcim firmám, alebo prechodu firiem z čisto výrobnej činnosti na aktivity s podporou vlastného výskumu a vývoja. Firmy zapisujú výskum a vývoj do obchodného registra až následne, na základe vydaného rozhodnutia o poskytnutí stimulov. V rámci debyrokracie ministerstvo školstva overovalo údaje o firmách cez Obchodný register," uzavrel rezort školstva.
Dotácie nezvládli. Časť peňazí od Lubyovej išla firmám protizákonne Čítajte Zmluvy skúmalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Z informácií, ktorými doposiaľ rezort spravodlivosti disponuje, nie je konanie v súvislosti s podpísaním predmetnej zmluvy v súlade so zákonom.
„Účelom a zmyslom registra partnerov verejného sektora, respektíve tzv. protischránkového zákona, je práve odkryť, kto je tzv. konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa zapisuje do registra partnerov verejného sektora a zamedziť tak netransparentnému prideľovanie dotácií. Do registra partnerov verejného sektora sa povinne zapisujú subjekty prichádzajúce do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Máme za to, že subjekt, ktorý podpisoval predmetnú zmluvu za štát, sa dopustil priestupku, za ktorý je možné udeliť sankciu až do výšky 100-tisíc eur. Štát má právo od takejto zmluvy odstúpiť," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.
