BRATISLAVA. Sociálne výhody, ktoré Slovensko poskytuje občanom iných štátov, nie sú zatiaľ také motivujúce, aby tu nelegálni migranti, alebo žiadatelia o azyl ostávali.
Pre TASR to povedala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer).
Zlomok schválených žiadostí
V roku 2018 bolo na území SR podaných 178 žiadostí o udelenie azylu, pričom Slovensko udelilo azyl v šiestich prípadoch.
"V rámci celej azylovej procedúry kladie Ministerstvo vnútra (MV) SR dôraz na to, aby sme skutočne preverili každú osobu z bezpečnostného hľadiska na sto percent," uviedla Saková.
Z pohľadu Európy priniesol rok 2018 v oblasti migrácie podľa jej slov pozitívne výsledky.
"Celkovo sa situácia za posledné roky hodnotí ako pomerne stabilizovaná a počet žiadostí o azyl v Európskej únii má klesajúcu tendenciu. Dosiahlo sa to v rámci viacerých opatrení," skonštatovala s tým, že Slovensko je dlhodobo nielen za riešenie dôsledkov migrácie, ale aj jej príčin.
Väčšinou migrujú z ekonomických dôvodov
Na margo medializovaného prípadu možného prijatia sýrskych detí spresnila, že malo ísť o deti z prijímacích centier v Grécku.
Hoci bolo podľa jej slov deklarované, že pochádzajú zo Sýrie, preverovanie ich pôvodu nie je jednoduché.
Ako príklad uviedla migračnú vlnu v roku 2015, ktorá mala rovnako pochádzať zo Sýrie a tvoriť ju mali vojnoví utečenci.
Dnes je podľa nej zrejmé, že prevažná časť tejto vlny bola tvorená ekonomickou migráciou a krajiny pôvodu utečencov neboli tie, v ktorých reálne hrozil vojnový konflikt.
V prípade sýrskych detí niektoré veci podľa nej nesedeli. "Zistilo sa, že ide o ľudí vo vekovej kategórii 17-18 rokov, pričom v prípade 17-ročných nešlo o siroty, ale o mladistvých bez sprievodu," povedala.
Šéfka rezortu zdôraznila, že pri vekovej kategórii do 18 rokov sú iné podmienky a práva, čo sa týka azylového konania a integrovania do spoločnosti.
"Žiadatelia o azyl toto vedia a často zavádzajú pri uvádzaní svojho veku," dodala s tým, že zistiť ich skutočný vek je komplikované. Táto aktivita je momentálne zastavená. Bezpečnosť občanov SR je podľa nej na prvom mieste.
V súčasnosti podľa šéfky rezortu vnútra Európa pristupuje k problematike migrácie efektívnejšie ako v minulosti.
Ozrejmila, že v roku 2018 došlo k poklesu migrácie na strednej stredomorskej trase, ktorá predstavuje Taliansko a Líbyu, o 80 percent.
Väčší nárast v porovnaní s minulými rokmi podľa jej slov zaznamenala východná stredomorská trasa, teda Turecko smerom na Bulharsko, Cyprus a Grécko. Doplnila, že k pomerne veľkému nárastu, a to o 133 percent, došlo na západnej ceste, to znamená Maroko, Španielsko.
