BRATISLAVA. Predseda strany Smer Robert Fico sa bude uchádzať o post ústavného sudcu.
Potvrdil to poslanec Martin Glváč zo Smeru, ktorý osobne odniesol Ficovu nomináciu do podateľne Národnej rady.
"Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia. Ide o Roberta Fica," potvrdil Glváč.
Na oficiálne podanie kandidatúry je potrebný aj súhlas nominovaného, teda v tomto prípade predsedu Smeru. Spolu s tým musia kandidáti predložiť aj motivačný list, ktoré postupne zverejňuje parlament na svojom webe.
Podklady k Ficovej kandidatúre zatiaľ zverejnené nie sú, podľa hovorcu parlamentu Tomáša Kostelníka by sa tak malo stať ešte v priebehu dneška.
Kandidatúru zatiaľ nekomentoval ani samotný Fico.
Medzi ďalšími kandidátmi je aj viacero ďalších politikov, hoci práve o prechode ľudí z politiky na súd sa v minulosti diskutovalo.
Štátne tajomníčky a poslanec

O post ústavnej sudkyne sa budú v nastávajúcej voľbe uchádzať aj obidve štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti - Edita Pfundtner (nominantka Mosta-Hídu) a Monika Jankovská (nominantka Smeru).
„Môžem potvrdiť, že som dala súhlas s kandidatúrou,“ reagovala pre SME Pfundtner.
Tá pritom ešte v decembri tvrdila, že o kandidatúre ani neuvažuje. O tom, čo zmenilo jej postoj, bližšie hovoriť nechce. Dodala len toľko, že ju navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského.
Medzi ďalšími ľuďmi z politiky je očakávaná nominácia poslanca Mosta Petra Kresáka, ktorého navrhol stranícky šéf Béla Bugár, Univerzita Komenského a taktiež ombudsmanka Mária Patakyová.
Zároveň kandiduje bývalý šéf Siete Radoslav Procházka, ktorého navrhol exminister kultúry Marek Maďarič.
Stačí 39 hlasov
Osemnásť kandidátov na sudcov, spomedzi ktorých si bude prezident vyberať polovicu, bude parlament voliť už na najbližšej schôdzi. Tá sa začne 29. januára.
Keďže ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi nedávno neprešiel návrh na zmenu voľby ústavných sudcov, na zvolenie stačí kandidátom nadpolovičná väčšina prítomných poslancov v parlamente. Teoreticky to teda môže byť aj 39 hlasov.
Je však otázne, koho by si súčasný prezident Andrej Kiska vybral zo zvolených kandidátov. Podľa doterajších vyjadrení by mohol mať problém najmä s politickými nomináciami, najmä tou Ficovou.
Keďže však už v marci budú prezidentské voľby a Kiskovi končí mandát v júni, špekuluje sa aj o možnom naťahovaní času. V takom prípade by menoval nových ústavných sudcov až Kiskov nástupca.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár už začiatkom septembra pripustil, že tajnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov môžu sprevádzať obštrukcie.
"Mám bohaté skúsenosti z vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, kde sme mali vyše 80 poslancov a nakoniec kandidát nebol zvolený, lebo niektorí sa pomýlia, iným sa dotyčný nepáči, ale priamo to nepovedia,“ povedal pre SME. Tajnú voľbu vtedy pripodobnil k hre, v ktorej treba počítať so všetkým.
V blížiacej sa voľbe bude vysoký počet kandidátov, ktorých sa prihlásilo presne 40.
Kto chce byť ústavným sudcom?
- Ladislav Duditš
- Ján Drgonec
- Anton Dulák
- Libor Duľa
- Ivan Fiačan
- Robert Fico
- Dagmar Fillová
- Eva Fulcová
- Boris Gerbery
- Radovan Hrádek
- Martin Javorček
- Monika Jankovská
- Martina Jánošíková
- Kajetán Kičura
- Eva Kováčechová
- Štefan Kseňák
- Lucia Kurilovská
- Karol Kovács
- Peter Kresák
- Miloš Maďar
- Pavol Malich
- Michal Matulník
- Peter Melicher
- Soňa Mesiarkinová
- Peter Molnár
- Edita Pfundtner
- Zuzana Pitoňáková
- Radoslav Procházka
- Marián Sluk
- Juraj Sopoliga
- Peter Straka
- Ľuboš Szigeti
- Ján Šikuta
- Robert Šorl
- Ján Štiavnický
- Daniela Švecová
- Marek Tomašovič
- Michal Truban
- Martin Vernarský

Beata
Balogová
