KOŠICE. O tom, či nie je takzvaný náhubkový zákon, ako nazval prezident Andrej Kiska novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR, v rozpore s Ústavou SR, bude v stredu na verejnom zasadaní rozhodovať plénum Ústavného súdu SR.
Novelizovaný rokovací poriadok prijali poslanci Národnej rady SR koncom roka 2016, keď prelomili veto prezidenta Andreja Kisku.
Obmedzili vystupovanie v parlamente
Kiska vracia náhubok Dankovi Čítajte Podľa novely poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri majú na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas.
Novela obmedzila dĺžku vystúpenia poslancov len na verbálny prejav, bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie, grafov a obrazovo-zvukovej prezentácie.
Prezident Kiska upozorňoval na možný zásah do ústavou garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V zákone videl aj možný neprimeraný politický tlak vládnej väčšiny zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou.
Opozícia zákon napadla
Skupina 30 opozičných poslancov napadla novelu na ústavnom súde v decembri 2016 a plénum ÚS ju na neverejnom zasadaní prijalo na ďalšie konanie 22. marca 2017, pričom nevyhovelo ich návrhu, aby pozastavilo účinnosť napadnutých ustanovení.
Navrhovatelia v podaní žiadajú, aby ÚS vyhlásil, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou SR.
Navrhovatelia v podaní uvádzajú, že napadnuté ustanovenia stanovením dĺžky vystúpenia poslanca v rozprave sú v rozpore s princípom ochrany práva na slobodu prejavu, sú nesporne obmedzením slobody prejavu poslancov a ich práva vyhľadávať a šíriť informácie.
Navrhovatelia zvýraznili tézu o potrebe ochrany nielen verbálneho, ale aj neverbálneho prejavu poslancov, a to v kontexte zákazu vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia a zákazu využívať zvukové prezentácie, obrazové prezentácie a obrazovo-zvukové prezentácie počas vystúpenia v rozprave.
Navrhovatelia považujú zákaz transparentov a plagátov za spiatočnícke opatrenie, ktoré nie je kompatibilné s dnešnou dobou, v ktorej žijeme.
Podľa nich, pluralita, ktorá je jedným z hlavných atribútov slobody slova a prejavu, by sa mala vzťahovať nielen na pluralitu samotných názorov, ale aj na pluralitu spôsobov a foriem jej realizácie.
