BRATISLAVA. Predseda Smeru Robert Fico ponúkol kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky podpredsedovi eurokomisie Marošovi Šefčovičovi.
Šefčovič má byť jednotkou Smeru
Podľa informácií denníka Šefčovič ponuku neodmietol a pre Smer má byť kandidátom číslo jeden.

„Vždy som robil maximum pre to, aby Slovensko vyniklo ako úspešná moderná krajina. Záleží mi na jeho budúcnosti, a preto je prirodzené, že s plnou vážnosťou som si vypočul aj ponuku kandidovať od strany Smer,“ potvrdil informáciu Denníku N Šefčovič s tým, že potrebuje istý čas na rozhodnutie.
„Verím, že je pochopiteľné, že potrebujem čas dôsledne zvážiť všetky aspekty takejto ponuky, a to netrvá deň ani dva,“ povedal Šefčovič pre Denník N.
Eurokomisár povedal, že sa na neho s návrhom kandidovať v poslednom období obrátilo „viacero osobností s tým, že Slovensko potrebuje prezidenta, ktorý prispeje k celospoločenskému zmieru, ešte jasnejšiemu ukotveniu v rámci Európy a aj k ďalšiemu posilňovaniu jeho pozície vo svete“.
Šefčovič v tejto súvislosti spresnil, že bez ohľadu na to, ako sa v dohľadnom čase v tejto veci rozhodne, je presvedčený, že "Slovensko potrebuje jasne povedať, že patrí do modernej, vyspelej a sebavedomej Európy".
Stranícky kandidát Smeru
O prezidentskom kandidátovi Smeru sa veľa špekulovalo. Najviac spomínaným bol minister zahraničia Miroslav Lajčák (nominant Smeru). Strane pritom pred pár dňami definitívne oznámil, že do súboja o prezidentský post nejde.

Špekulácie o možnej kandidatúre odmietal aj podpredseda vlády Richard Raši (Smer).
Na otázku o kandidatúre začiatkom roka 2018 vyhýbavo odpovedal aj Šefčovič.
Ešte v decembri 2017 Šefčovič pre TASR poprel, že by dostal podobnú ponuku zo strany Smer, a upozornil, že za svoju ďalšiu úlohu v nadchádzajúcom období považuje úsilie zvýšiť účasť na voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019, a to aj z toho dôvodu, že nízka účasť so sebou vždy prináša riziko, že by sa na politické výslnie mohli dostať radikálne a nesystémové strany.
Mandát podpredsedu eurokomisie mu končí po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré budú na konci mája.
Minulý rok v septembri oznámil, že má záujem uchádzať sa o pozíciu lídra kandidátky socialistov v eurovoľbách, neskôr sa tejto ambície vzdal a podporil ďalšieho podpredsedu komisie Fransa Timmermansa.
V prípade, že sa Šefčovič rozhodne zapojiť do prezidentskej kampane, musí o tom informovať predsedu EK Jeana-Clauda Junckera a ten následne tento zámer oznámi Európskemu parlamentu.
V súlade s Kódexom správania EK by sa Šefčovič musel dočasne vzdať svojho portfólia, ktorého výkonom Juncker poverí iného člena eurokomisie.
Zároveň si musí vybrať neplatené voľno na dobu predvolebnej kampane a prezidentských volieb, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.
V prípade, že by neprešiel do druhého kola alebo v druhom kole prehral, môže sa vrátiť späť do exekutívy EÚ a dokončiť svoj mandát.
Šefčovič je služobne najstarším členom exekutívy EÚ, do ktorej sa dostal ešte počas prvého mandátu Josého Manuela Barrosa, keď nahradil svojho predchodcu Jána Figeľa.
Prezidentské voľby 2019
Expremiér Robert Fico pôvodne meno straníckeho kandidáta sľuboval povedať už v septembri. Na decembrovom sneme Smeru už hovoril niečo iné.
„Postavíme a podporíme silného a reálneho kandidáta, ale taktika nám hovorí byť trpezliví, lebo akonáhle by sme vytiahli meno, stal by sa cieľom opozičného lynču,“ povedal Fico.
Tohtoročné prezidentské voľby by sa mali uskutočniť v marci. Súčasný prezident Andrej Kiska je vo funkcii do polovice júna 2019.

Spomedzi doteraz známych kandidátov má podporu strán SaS a Spolu vedec Róbert Mistrík, Sme rodina postavila do súboja Milana Krajniaka, o post má záujem aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba.
Spomedzi koaličných strán je známy iba kandidát Mosta-Híd Béla Bugár. Kandidovať sa chystajú aj Zuzana Čaputová, František Mikloško, sudca Štefan Harabin, Radovan Znášik, analytici Juraj Zábojník a Eduard Chmelár, Róbert Švec zo Slovenského hnutia obrody aj podnikateľka Bohumila Tauchmanová. Kandidatúru ohlásila aj Gabriela Drobová.

Beata
Balogová
