BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila priority Slovenska v oblasti zlepšenia environmentálneho zdravia obyvateľstva, ktoré sú obsiahnuté v Akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie obyvateľov (NEHAP) z dielne ministerstva zdravotníctva.
Plán vznikol na základe medzirezortnej spolupráce ministerstiev zdravotníctva, životného prostredia, pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy a školstva.
Kvalita ovzdušia je nedostatočná
Finančné prostriedky na pokrytie aktivít NEHAP-u budú čerpané zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov EÚ.
Medzi priority patrí zlepšenie kvality ovzdušia, zabezpečenie všeobecného, spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene, minimalizácia nepriaznivých účinkov chemických látok, odstraňovanie nepriaznivých vplyvov environmentálnych záťaží ako aj prijímanie adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy.
Slovensko má problémy v dodržiavaní kvality ovzdušia, v tejto oblasti je medzi poslednými krajinami EÚ.
Kvalita ovzdušia je nedostatočná na viacerých miestach Slovenska nazývaných aj oblasti riadenia kvality ovzdušia.
K zlepšeniu je okrem iného potrebné poskytovanie objektívnych a aktuálnych údajov nutných pre prijímanie opatrení.
Potrebné je aj vypracovanie záväznej Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia, v ktorej bude identifikovaný súčasný stav i opatrenia. Médiá by sa mali viac zapojiť do zvyšovania povedomia verejnosti o význame kvality ovzdušia.
Výskyt pesticídov vo vode
Pitná voda je na Slovensku v súlade s európskymi požiadavkami a dlhodobo vykazuje vyhovujúcu kvalitu.
Nízky je aj výskyt ochorení prenášaných pitnou vodou. Na druhej strane sa na Slovensku v porovnaní s inými krajinami stále neuplatňujú princípy takzvanej rizikovej analýzy a monitoring kvality pitnej vody sa vykonáva rutinne.
Potvrdzujú to i prípady výskytu pesticídnych látok v pitnej vode a v jej zdrojoch v okrese Dunajská Streda.
Novo presadzovaným prístupom pre zaistenie zdravotne bezpečnej pitnej vody je preto systematický proces manažmentu rizík vo všetkých krokoch zásobovania od povodia až po kohútik.
Chemické látky zo životného prostredia môžu vážne ohrozovať zdravie ľudí, ministerstvo zdravotníctva vidí riešenie v nahrádzaní nebezpečných chemikálií bezpečnejšími alternatívami vrátane nechemických.
Dôležitú úlohu zohráva kontrola rezíduí pesticídov v potravinách.
Efektívnym nástrojom na hodnotenie vystavenia ľudskej populácie chemickým látkam zo životného a pracovného prostredia je ľudský biomonitoring, ktorý zaznamená celkovú záťaž organizmu chemickými látkami prostredníctvom analýz týchto látok priamo vo vzorkách biologického materiálu.
Zhoršujúce sa dôsledky klimatickej zmeny
Dopad na ľudské zdravie budú mať aj zhoršujúce sa dôsledky klimatickej zmeny, na ktoré je nutné sa pripraviť a znížiť tak zraniteľnosť populácie.
Je potrebné posilniť spoluprácu rezortu životného prostredia s rezortom zdravotníctva a ďalšími orgánmi pri riešení mimoriadnych situácií súvisiacich so zmenou klímy.
Jednotlivé rezorty by sa mali zamerať aj na ekologizáciu sídiel a systematicky začleniť adaptáciu na zmenu klímy do rozvoja miest.
Vláda ďalej rokovala o:
Ministerstvo zdravotníctva chce efektívnejšie bojovať proti onkologickým ochoreniam na Slovensku. Vláda v stredu schválila šesť akčných plánov Národného onkologického programu (NOP). Tie prinášajú skríningové programy, očkovanie či zavedenie štandardov diagnostiky a liečby. NOP je plán verejného zdravia, ktorý sa zameriava na zníženie počtu nových prípadov nádorových ochorení a úmrtí. Mal by zabezpečiť zlepšenie kvality života pacientov s rakovinou prostredníctvom "systematického a spravodlivého uplatňovania stratégií, ktoré sú založené na dôkazoch zameraných na prevenciu, včasnú diagnostiku, diagnostiku, liečbu, rehabilitáciu, podpornú a terminálnu starostlivosť, ako aj výskum zameraný na hľadanie inovatívnych riešení a hodnotenie výsledkov".
Vysoké školy budú môcť odobrať akademické tituly. Vyplýva to z novely vysokoškolského zákona, ktorú v stredu schválila vláda. Návrh novely zveruje rozhodovanie o odobratí titulu do pôsobnosti vysokej školy, vzhľadom na princíp „kto udeľuje, ten odníma“, pričom za vysokú školu má konať rektor na návrh poradnej komisie.
Kabinet schválil návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Zmenou zákona sa podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej zvýši kvalita vzdelávania. Povedala to ešte 17. decembra po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR. Zároveň sa podľa Lubyovej pedagógovia nemajú obávať, že by v novom systéme prišli o peniaze. Cieľom návrhu zákona je najmä zatraktívniť učiteľské povolanie prostredníctvom zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania, príplatku za profesijný rozvoj, kariérového systému a vykonávania atestácií vo väzbe na profesijné štandardy pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov regionálneho školstva či zvýšenia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu smerovaním k rozvíjaniu inovatívnosti.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR bude s Ministerstvom vzdelávania a vedy Ruskej federácie spolupracovať aj v akademickom roku 2019/2020. V súčasnosti sa môžu študenti vysokej školy zapojiť a predložiť žiadosť o štipendium na nasledujúci akademický rok. Vláda vzala v stredu správu o plnení dohody o spolupráci medzi MŠVVaŠ SR a Ministerstvom vzdelávania a vedy Ruskej federácie na vedomie.
Miera financovania výskumu a vývoja by sa mala zvýšiť nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z podnikateľských zdrojov. Vyplýva to zo Správy o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnaním so zahraničím za rok 2017, ktoré na vládu predložila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS). Vláda vzala materiál na vedomie.
Štát chce zlepšiť povedomie o infekčných ochoreniach, a tým zabezpečiť zníženie výskytu ochorení prenosných krvou a pohlavným stykom, akými sú HIV, VHB, VHC či syfilis. Vláda preto prijala na svojom rokovaní v stredu akčné plány Národného plánu kontroly infekčných ochorení. Pochádzajú z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Desať akčných plánov sa viaže na roky 2019 až 2020.
- Vláda vzala na vedomie II. Správu o plnení Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Agenda ľudských práv, analýza stavu ľudských práv či posilnenie systému inštitúcií podpory a ochrany ľudských práv v našej krajine sú niektoré z priorít, ktoré popisuje II. Správa o plnení Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Informatívny materiál za sledované obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2018 predložilo ministerstvo spravodlivosti.
- Náš vzdelávací systém nerozvíja zručnosti a kľúčové kompetencie mladých ľudí potrebné pre uplatnenie sa na dynamicky sa meniacom trhu práce. Najvážnejším problémom slovenskej ekonomiky a vzdelávania je ohrozenie podielu nízko kvalifikovanej práce na trhu práce v budúcnosti. Píše sa to v správe o stave implementácie výskumu Vzdelanie a Zručnosti Online. Materiál vzala na vedomie vláda na svojom dnešnom rokovaní.
- V oblasti jazykových práv národnostných menšín sú pretrvávajúce limity a rezervy. Konštatuje to štvrtá Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky, ktorá sa opiera o výsledky analýzy údajov získaných z dotazníkového prieskumu a zároveň ich porovnáva s výsledkami prieskumov z predchádzajúcich správ.
Za neoprávnené používanie vojenských uniforiem a označenia Ozbrojených síl (OS) SR majú po novom hroziť sankcie až do výšky 500 eur. Počíta s tým novela zákona o ozbrojených silách, ktorú vláda schválila na stredajšom rokovaní. Opatrením ministerstvo obrany reaguje na problém s extrémistickými polovojenskými organizáciami. Zákaz sa má vzťahovať aj na použitie iných odevov označených štátnym znakom SR a zameniteľných s vojenskou rovnošatou. Nezákonné má byť aj zneužitie označenia OS SR v písomnom styku, názvoch domén webových stránok či na motorových vozidlách. Trestať sa má tiež použitie osobnej identifikačnej karty inou osobou ako vojakom.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR preto uvažuje o otvorení nových zastupiteľských úradov. Tie by mohli vzniknúť napríklad v Azerbajdžane, Kolumbii alebo Saudskej Arábii. Vyplýva to zo správy o stave siete zastupiteľských úradov v SR zahraničí, ktorú v stredu schválila vláda.
Vláda vzala na vedomie opozičné návrhy na skrátenie dĺžky praxe advokátskeho koncipienta z piatich rokov na tri roky. Dve novely zákona o advokácii sú v parlamente v druhom čítaní. Predložili ich opozičné hnutia OĽaNO a Sme rodina. Predkladateľom sa súčasne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta javí ako neopodstatnene dlhá, až diskriminačná, oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad v prípade sudcov a prokurátorov je len trojročná prax podmienkou pripustenia k justičnej skúške. Novely tiež majú zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax.
