BRATISLAVA. Až po odchode Tibora Gašpara z funkcie policajného prezidenta nasledovali zmeny, po ktorých sa polícia odhodlala zakročiť proti niektorým ľuďom.
Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) Gábor Grendel (OĽaNO).
Zmeny na čele polície
Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) bola podľa neho niekoľko rokov pravou rukou Roberta Kaliňáka.
Výberové konanie na post šéfa polície vyhlásia do 15. februára Čítajte "Pôsobila ako jeho vedúca úradu a potom ako štátna tajomníčka. Jej prácu hodnotím podľa výsledkov. Pozitívne hodnotím personálne zmeny, po ktorých vidieť prvé výsledky nového vedenia Policajného zboru (PZ)," povedal pre TASR Grendel.
Ako príklad uviedol vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej či kauzy spojené s podnikateľom Marianom Kočnerom. Ten podľa jeho slov preukázateľne mútil vodu v neprospech súčasnej opozície.
Negatívne z oblasti rezortu vnútra vníma novelu zákona o Policajnom zbore. Tvrdí, že súčasná koalícia sa zákonom rozhodla zabetónovať policajného prezidenta vo funkcii do leta 2023.
Myslí si, že dobrý šéf polície sa dokáže vo funkcii udržať svojimi výsledkami aj po voľbách a nepotrebuje na to paragrafy.
Odchod Gašpara z funkcie pripisuje ako zásluhu súčasnému premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD).
Grendel je presvedčený, že bez tejto zmeny by boli niektorí ľudia na Slovensku naďalej nedotknuteľní.
Doterajšie kroky súčasného policajného prezidenta Milana Lučanského podľa neho viditeľne oslabili vplyv niektorých oligarchov na políciu.
"Ak to nebude znamenať posilnenie vplyvu iných oligarchov, tak to bude dobrá vizitka pána Lučanského," doplnil.
Novela cestovného zákona
V súvislosti s novelou cestného zákona, ktorú pripravuje Ministerstvo vnútra (MV) odporúča vedeniu rezortu, aby ju pripravoval so skupinou nezávislých odborníkov.
"Ak prax ukázala, že niektoré paragrafy treba v cestnom zákone vylepšiť, nech sa do toho ministerstvo pustí. Aj za éry Daniela Lipšica sme menili cestný zákon a výsledky ukazujú, že k lepšiemu," tvrdí Grendel.
Ako príklad uviedol možnosť získať vodičské oprávnenie už v 17. rokoch tak, ako je to v Nemecku.
Na margo aktuálne často spomínanej migrácie tvrdí, že Slovensko je stále skôr tranzitnou krajinou.
Doplnil, že pre migrantov krajina neponúka také atraktívne podmienky. Ako výzvu v tejto oblasti vidí riešenie východnej hranice Slovenska.
"Naša východná hranica bola neustály problém, ktorý sa stále nepodarilo vyriešiť. Je to výzva, ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť," zhodnotil.
