Nomináciou Jánošíka do finále súťaže o najväčšieho Slováka ožili staronové spory. Bol hrdinom alebo obyčajným zlodejom?
Rodák z Terchovej velil zbojníckej skupine len od jesene roku 1711 do jari 1713. Predtým bol rákocziovským a neskôr cisárskym vojakom. Keď ho popravili, mal iba 25 rokov.
Prečo táto historická postava rozdeľuje Slovákov a kým jedni ho vyzdvihujú, druhí ho hania?
Objavili sa dokonca obvinenia, že bol odsúdeným a nikdy nerehabilitovaným vrahom.
Časť pravdy sa dá vypátrať v starých zažltnutých listinách.
Zbojníckym vudcem stavše se
„Kterak predepsaný obžalovaný, nevedúce, jakým diabelským duchom povzbudeným a nadchnutý byvše, neostýchajíce sa, zbojníckym vudcem stavše se a tovarišov svých rovne zbojníkov k sebe pritovarivše, v okolitých slávnych stolicách, totižto v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a v jiných, áno, i v Sliezsku, po horách a lesoch, zbojníckym spúsobem...“
Tieto autentické slová zneli počas procesu s aktuálnym adeptom na najväčšieho Slováka Jurajom Jánošíkom.
Odzneli v marci 1713 v Liptovskom Mikuláši a okrem prokurátora Alexandra Čemického boli pri procese prítomní zástupcovia Liptovskej a Trenčianskej stolice, predsedal liptovský podžupan a Jánošík dostal úradne prideleného obhajcu Baltazára Palugyaya.
Bolo jasné, čo bude nasledovať. Výpoveď, potom útrpný výsluch, napokon poprava. Z „lotrovstiev“ sa Janošík nemal šancu vykrútiť.
