Schuster bilancoval sto dní vo svojej funkcii

cii, kde bilancoval uplynulých 100 dní svojho pôsobenia na poste prezidenta. Značnú časť vystúpenia venoval práve svojim zahraničnopolitickým aktivitám, zameraným najmä na návrat Slovenska do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v EÚ. Počas 100 dní dokázal prezident krajiny, ktorá v minulosti mávala problémy na medzinárodnej scéne, rokovať s 15 partnermi. Schuster odmietol kritizovať rozsah kompetencií, pretože za ne „hlasoval ako poslanec“. Dotknuto reagoval na kritiku svojho počínania v úrade a považoval za nutné ubezpečiť, že jeho cesty po krajine nie sú len „podávaním rúk“, ale zberom poznatkov, ktoré využije v pripravovanej správe o stave republiky. Rovnako rezolútne obhajoval aj vlastný názor na riešenie krízy vo VSŽ - ak môže Slovensko pomôcť, malo by oceliarne, „ktoré hýbu celou krajinou“, dostať z krízy samé, až potom by prípadne mal prísť na rad zahraničný partner. V súvislosti so stretnutím s predsedom HZDS V. Mečiarom, ktoré nebolo pre verejnosť dostatočne medializované, povedal: „Poučil som sa, prezident by nemal mať tajnosti pred verejnosťou.“ Na margo práva udelovať milosť R. Schuster povedal, že „kópiu žiadostí aj od Rezeša a Svěchotu“ už dostal, záleží však na generálnom prokurátorovi, aby preveril ich pravdivosť. Rozhodne sa až na základe buď odporúčajúceho, alebo odmietavého návrhu generálneho prokurátora.