BRATISLAVA. O kandidatúre predsedu Smeru Roberta Fica sa špekulovalo ešte začiatkom minulého roka. Keď však v posledný možný deň podal prihlášku do volieb ústavných sudcov, bolo to i tak prekvapenie.
Fico totiž v posledných mesiacoch vyhlasoval, že chce priviesť Smer k ďalšiemu víťazstvu v parlamentných voľbách a po nich rokovať o novej vláde.
Čo sme za krajinu, ak nemáme deviatich statočných pre Ústavný súd? Čítajte Bývalý premiér navyše nemá dobré vzťahy s prezidentom Andrejom Kiskom.
Prezident pritom vyberá a menuje ústavných sudcov z kandidátov, ktorých vyberú poslanci v parlamente.
Hneď, ako Fico podal prihlášku za ústavného sudcu, prezidentov poradca a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák zverejnil špekuláciu, že existuje dohoda, podľa ktorej Fica vymenuje za predsedu súdu Andrej Danko ako zastupujúci prezident.
Funkčné obdobie prezidenta Andreja Kisku sa končí v júni tohto roka.
Únava Roberta Fica z politiky
O Ficovej snahe odísť z vysokej politiky sa hovorí už dlhšie. V roku 2014 kandidoval ako predseda jednofarebnej vlády Smeru za prezidenta. Vo voľbách však zvíťazil práve Kiska.
„Som prehral,“ pokrčil plecom Fico pri odpovedi na novinárske otázky po zverejnení výsledkov volieb. Centrálu Smeru na Súmračnej opustil nad ránom viditeľne unavený a niekoľko ďalších dní sa pred médiami skrýval.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Fico sa stal premiérom aj po parlamentných voľbách v roku 2016, Smer mal však výrazne slabší výsledok ako štyri roky predtým. Vládu musel zostaviť s troma koaličnými partnermi.
Krátko po dohode štyroch strán hospitalizovali Fica v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Informácie o svojom zdravotnom stave nezverejnil, na verejnosť však prenikli informácie, že mu operovali srdce a urobili bypass.
Prezident Kiska vlani v máji potvrdil, že ho Fico oslovil s návrhom, že by odišiel na Ústavný súd do Košíc.
„Vedel som si predstaviť diskusiu o tejto téme. Ale dnes je to už iba fikcia a je zbytočné o tom hovoriť," povedal Kiska v rozhovore pre portál Aktuality.sk. To už bolo po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a verejnosť sa dozvedela aj o ľuďoch z Ficovho okolia prepojených na taliansku mafiu.
Smer narazil na strop
Z postu premiéra odstúpil Robert Fico vlani v marci. K demisii ho dotlačil aj koaličný partner Most-Híd, ktorý bol pripravený rokovať o predčasných voľbách. Ficov odchod žiadali aj desaťtisíce ľudí na protestoch Za slušné Slovensko.
Na prepojenia zamestnancov Úradu vlády na taliansku mafiu upozorňoval práve posledný Kuciakov nedokončený článok. Šéf bezpečnostnej rady Viliam Jasaň zo Smeru a Ficova asistentka Mária Trošková museli z Úradu vlády odísť.
Ako reakciu na protesty vytiahol Fico konšpiračné teórie o tom, že demonštrácie boli organizované zo zahraničia a financoval ich George Soros. Do príbehu sa snažil natlačiť aj prezidenta Kisku, keď upozornil na jeho stretnutie so Sorosom počas zahraničnej pracovnej cesty.
Podpora Smeru v prieskumoch verejnej mienky sa po vražde ustálila okolo 21 percent.
Fico ako politik výrazne polarizuje spoločnosť, jeho odchod z politiky si podľa prieskumu agentúry Focus pre SME praje 65 percent opýtaných. V dôveryhodnosti a popularite medzi voličmi Smeru sa na neho už dotiahol súčasný premiér Peter Pellegrini.
Fico a kauzy
Ficovu politickú kariéru sprevádzajú kauzy. O strane Smer, ktorú Fico založil v roku 1999, sa hovorí ako o strane viacerých akcionárov.
Šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák menuje v spise Gorila, ktorý údajne vypracovala Slovenská informačná služba a ktorý na internete zverejnil anonym v roku 2011, piatich akcionárov Smeru: Juraja Širokého, Vladimíra Poóra, Ivana Kiňa, Jozefa Brhela a Martina Glváča (Fedor Flašík).
„Haščák sa pýta, ako to vypadá s Jurajom Širokým a Vladimírom Poórom. Fico odpovedá, že so Širokým sa dá, ale s Poórom je to horšie,“ píše sa v Gorile. V byte na Vazovovej pil Fico podľa spisu kokakolu, na otázku, či tam bol, novinárom nikdy neodpovedal.
Premiérom sa stal prvýkrát v roku 2006. Smer išiel vtedy do vlády s nacionalistickou SNS Jána Slotu a HZDS Vladimíra Mečiara. Pre toto spojenectvo Smeru dočasne pozastavili členstvo vo frakcii európskych socialistov.
Vznik vládnej koalície Fico vtedy obhajoval najmä tým, že sa im najlepšie podarí presadiť program a Slovensko bude sociálnym štátom. „Je to hlavný argument pre všetkých našich partnerov v zahraničí, ktorí jednoznačne odmietajú pravicové reformy,“ povedal.
Historicky najlepší výsledok dosiahol Smer v parlamentných voľbách 2012, keď získal 44,4 percenta hlasov a vládu zostavil sám.
Počas nej napríklad štát zachraňoval spoločnosť Váhostav, ktorá patrí do porfólia Juraja Širokého. Keď firma nezaplatila malým veriteľom a dlh voči nim sa vyšplhal na 26 miliónov eur, Váhostav sa dostala do reštrukturalizácie.
Pohľadávky od malých dlžníkov vykúpil štát za polovicu ich hodnoty cez Slovenskú reštrukturalizačnú.
Po posledných parlamentných voľbách vypukla kauza Bašternák, v ktorej figuroval aj exminister vnútra a jeden z najbližších Ficových spolupracovníkov Robert Kaliňák.
Podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi vymeral súd koncom vlaňajška za nadmerný odpočet DPH päť rokov väzenia. Rozhodnutie je neprávoplatné.
Fico napriek tomu naďalej býva v komplexe Bonaparte, v byte, ktorý si podľa vlastných slov prenajíma od Bašternáka. Na otázku, kedy sa od daňového podvodníka odsťahuje, odmieta odpovedať.
Fakty ku kandidatúre Roberta Fica
Kto ho nominoval: nominoval ho podpredseda parlamentu Martin Glváč zo Smeru
Vzdelanie
- Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: magisterské štúdium (1986)
- Justičná skúška (1988)
- Externá vedecká ašpirantúra na Ústave štátu a práva SAV, téma „Trest smrti v československom trestnom práve": kandidát vied (1992)
- Habilitácia, téma práce „Nutná obrana" (2001)
Skúsenosti, prax
- Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti, oblasť trestného práva, zástupca riaditeľa inštitútu
- agent zastupujúci Slovensko v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiu pre ľudské práva v rokoch 1994 až 2000
- Od roku 1992 poslanec Národnej rady, člen ústavnoprávneho výboru, predseda väzenskej komisie Ústavnoprávneho výboru
- Trojnásobný premiér v rokoch 2006 až 2010, 2012 až 2016, 2016 až 2018
Plusy / mínusy
- má skúsenosť zo zahraničného zastupovania Slovenska, je aj docentom práva
- ako dlhoročný politik Smeru a predseda vlády nemusí byť vo výkone funkcie ústavného sudcu objektívny
- ako predseda Smeru čelil podozreniam, že strana nezískavala peniaze na svoje fungovanie transparentne. V roku 2010 sa objavila nahrávka, kde hlas podobný Ficovmu hovorí, že získal peniaze vlastnou hlavou
- podľa spisu Gorila, ktorý údajne vypracovala SIS, bol Robert Fico v roku 2006 v konšpiračnom byte na Vazovovej, kde sa stretol so šéfom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom. Hovorili aj o oligarchoch Širokom či Poórovi, ktorí sú považovaní za mecenášov Smeru
- pred vstupom do politiky sa zameriaval najmä na európske právo a nie na ústavné právo
- nemá skúsenosti s advokáciou, keďže od vzniku Slovenskej republiky je profesionálnym politikom
- jeho vláda presadila viacero protiústavných zákonov. V rokoch 2006 až 2010 to bol zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Rovnaké rozhodnutie urobil súd aj pri zákaze zisku zdravotných poisťovní či vyvlastňovacom zákone
Stojí za povšimnutie
- Od roku 1986 až dodnes je podľa svojho životopisu zamestnancom ministerstva spravodlivosti. Od mája 2000 si čerpá pracovné voľno, tento stav stále trvá. Keby však Fico požiadal o návrat na ministerstvo, ministerstvo mu musí nájsť pozíciu primeranú jeho predošlému pôsobeniu.
- Za svojho osobného priateľa označil lobistu Miroslava Výboha.
- Ako predseda vlády zamestnával ako svoju asistentku Máriu Troškovú, ktorá nafotila akty pre pánsky magazín, mala prepojenie na taliansku mafiu a nemala bezpečnostnú previerku, no napriek tomu sa zúčastňovala na zahraničných stretnutiach.
- Ako premiér vyhlásil, že je proti vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku, za čo ho kritizovali ľudskoprávne organizácie.
- Brojil proti médiám, odmieta odpovedať na otázky.
- Na Ústavnom súde má už dvoch bývalých straníckych kolegov. Sudcami sú bývalá poslankyňa Smeru Jana Laššáková a bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, projektu Biela vrana a denníka SME.
Beata
Balogová
