Jeho kandidatúra na ústavného sudcu nie je prekvapivá, hovorilo sa o nej už dlhé mesiace. Kresák v parlamente síce patril ku kritickejším poslancom, no kauzy vládnych strán často nechcel komentovať.
Najviac sa o Kresákovi hovorilo v čase, keď začiatkom roka 2017 začal pripravovať návrh na zrušenie Mečiarových amnestií.
"Otvorili sme dvere pre spravodlivosť. Rozviazali sme ruky súdu, prokuratúre," povedal Kresák na konci mája, keď Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií v parlamente. Most-Híd, cez ktorý sa dostal do parlamentu, tlačil ako jediný z koalície na zrušenie amnestií.
Peter Kresák menil ústavu
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Kresák kandidoval v parlamentných voľbách 2016 z 20. miesta, no preferenčné hlasy ho posunuli do parlamentu. Dovtedy bol považovaný skôr za renomovaného ústavného právnika a vysokoškolského profesora.
V parlamente ako poslanec však už pôsobil v rokoch 1998 až 2002, keď kandidoval za stranu SOP Rudolfa Schustera. V roku 1998 bol vedúcim skupiny odborníkov, ktorí predložili novelu ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta. Ľudia v nej zvolili v roku 1999 za prezidenta práve Schustera.
Podieľal sa aj na veľkej novelizácii ústavy.
Kresák na odstúpenie netlačil
Ako poslanec Mosta-Hídu nehlasoval napríklad za novelu rokovacieho poriadku, kde predseda parlamentu Andrej Danko z SNS zakazoval napríklad horalky v rokovacej sále.
Vlani sa prevalilo, že s ministerstvom financií uzavrel zmluvu na poradenské služby za 96-tisíc eur, čo vyvolávalo podozrenia o politickej korupcii. Kresák to odmietal.
Ministerstvo si ho podľa neho vybralo z viacerých odborníkov na vypracúvanie analýz, ktoré vyplývajú z existujúcich a možných budúcich sporov Slovenskej republiky. V lete pre portál Aktuality.sk povedal, že zmluvu nakoniec neuviedli do života.
Demisiu expremiéra Roberta Fica po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej okomentoval tým, že "stalo sa to, v čo nikto nedúfal, sme spokojní". Most-Híd pritom na Republikovej rade schválil uznesenie o tom, aby sa začalo rokovať o predčasných voľbách. Kresák vtedy pripustil, že to tak bolo, ale "človek musí počítať s nejakým vývojom".
Po prevalení kauzy Bašternák povedal, že jeho niekdajší študent na Právnickej fakulte a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák by mal prevziať politickú zodpovednosť a bolo by žiaduce, aby pre upokojenie situácie odstúpil.
Most však na to nijako netlačil a aj sám Kresák neskôr povedal, že ide o zodpovednosť Smeru a samotného Kaliňáka.
Fakty ku kandidatúre Petra Kresáka
Kto ho nominoval: predseda Mosta-Hídu a podpredseda parlamentu Béla Bugár, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Ústav štátu a práva SAV, obmudsmanka Mária Patakyová.
Vzdelanie
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - magisterská skúška (1978).
Vedecký asistent v Ústave štátu a práva SAV- právnický titul JUDr. (1981).
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - doktorandské štúdium (1984), habilitácia v odbore ústavné právo (1991).
Skúsenosti, prax
Docent na Katedre štátneho práva Univerzity Komenského so špecializáciou na ústavné právo Slovenskej republiky a svetové ústavné systémy (do roku 2006).
V roku 1992 ho prezident vymenoval za sudcu Ústavného súdu ČSFR.
Zástupca slovenskej vlády v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (2003 až 2005).
Právny zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, od roku 2006 bol vedúcim Úradu na Slovensku.
Docent na Fakulte práva Paneurópskej univerzity, docent na Fakulte práva Univerzity Komenského.
Plusy / mínusy
Je uznávaným odborníkom na ústavné právo, má veľa publikácií.
Sudcom ústavného súdu už raz bol.
Ako poslanec koaličného Mosta-Hídu prehliadal niektoré kauzy súčasnej vlády, v čom kritici videli snahu neznížiť si šance na zvolenie za kandidáta na ústavného sudcu v Národnej rade.
Je poslancom a aj v minulosti sa viedli debaty, či je vhodné, aby sa na Ústavný súd presúvali aktívni politici.
Stojí za povšimnutie
Bol jedným z predkladateľov návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré parlament devätnástich rokoch zrušil.
Medzi jeho študentov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského patrili exminister vnútra Robert Kaliňák či predseda parlamentu Andrej Danko z SNS.
Bol jediným z trojice, ktorá patrila k slovenskému krídlu Mosta (František Šebej, Lucia Žitňanská a Peter Kresák), ktorý po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej neodišiel z poslaneckého klubu.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd"vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Beata
Balogová
