Uznávaný advokát a odborník na ústavné právo s rozsiahlou publikačnou činnosťou Ján Drgonec, na Ústavnom súde už pôsobil. Presne vie, v čom by jeho práca spočívala.
Dlhodobo sa zapájal do verejnej diskusie o dôležitých témach vrátane diania na Ústavnom súde.
Ján Drgonec sudcov kritizoval
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte V doterajšom zložení mu vyčítal najmä zaujaté rozhodovanie pri politicky citlivých témach.
Sudcov kritizoval napríklad vtedy, keď prezidentovi Andrejovi Kiskovi odmietli vyložiť ústavu.
Prezident chcel vedieť, či môže odmietnuť ponúkaných kandidátov na ústavných sudcov.
"Keby sme sa konečne pozreli na to, ako sa správajú sudcovia Ústavného súdu, teda čo predkladajú ako sudcovia spravodajcovia, za čo hlasujú a proti čomu, tak by vyšlo najavo, že politické presvedčenie Ústavného súdu sa zachováva, a nie rozplýva postupom času," povedal pred časom Drgonec pre SME.
O viacerých sudcoch Ústavného súdu povedal, že sú nepredvídateľní, čo označil za veľký problém. Naznačil, že ide najmä o skupinu sudcov blízku HZDS.
Drgonec sa vrátil k advokácii
Drgonec: Ústavný súd vytvára prostredie, v ktorom sa hovorí o obžalobe prezidenta Čítajte Sám má však tiež politickú minulosť. V roku 2002 sa dostal do parlamentu za ANO, z ktorého neskôr vystúpil a pôsobil ako nezaradený poslanec. Hovoril, že preto, lebo vtedajší šéf strany Pavol Rusko v roku 2005 tlačil na pád vlastnej vlády.
"Chce si svoje osobné problémy vyriešiť tým spôsobom, že rozvráti vládnu koalíciu alebo prípadne, že vyprovokuje predčasné parlamentné voľby," vyhlásil vtedy Drgonec.
O niečo neskôr sa dostal do konfliktu so šéfom Smeru Robertom Ficom, ktorý tvrdil, že vláda platí za hlasy nezávislých poslancov pätnásť miliónov korún (takmer pol milióna eur) a viac, čo sa údajne týkalo aj Drgonca.
"On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že vie veľmi dobre, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povie ako poslanec Národnej rady, lebo má imunitu a tak spokojne šíri ohováranie a lži, aby hral svoju politickú hru," povedal o Ficovi Drgonec.
Po odchode z politiky sa vrátil k advokácii a vedeckej činnosti. K politike sa viac nevyjadroval, iba ak zasahovala do právnej oblasti.
V roku 2017 sa napríklad prikláňal k zrušeniu Mečiarových amnestií a povedal, že je nepochopiteľné, že bývalému šéfovi SIS Ivanovi Lexovi sa dosiaľ nepodarilo nič dokázať.
K politike sa priblížil aj v roku 2010, keď spolupracoval s SaS pri príprave neúspešného referenda so šiestimi otázkami, napríklad na obmedzenie poslaneckej imunity či zavedenie limitov na vládne limuzíny.
Fakty ku kandidatúre Jána Drgonca
Kto ho nominoval
Ústav štátu a práva SAV a Notárska komora
Vzdelanie
- Právnická fakulta Univerzity Komenského – magisterské štúdium (1976)
- Rigorózna skúška (1977)
- Neskôr získal aj ďalšie tituly ako CSc., DrSc. a napokon aj docentúru na Masarykovej univerzite v Brne
Skúsenosti, prax
Vysokoškolský pedagóg (okrem slovenských univerzít bol hosťujúcim profesorom aj na University of Texas at Austin v USA)
Vedecký pracovník SAV v Ústave štátu a práva
Emeritný sudca Ústavného súdu (pôsobil na ňom v rokoch 1993 až 2000)
Bývalý Člen Súdnej rady (2002 až 2007)
Bývalý člen Benátskej komisie (1994 až 1999)
advokát
Plusy / mínusy
Uznávaný odborník na ústavné právo, okrem iného Ústavný súd dvadsaťkrát rozhodol v prospech účastníkov, ktorých zastupoval a takisto úspešne zastupoval ľudí pred Európskym súdom pre ľudské práva
Stojí za povšimnutie
Bol poslancom za ANO (2002 až 2006), hoci v roku 2005 vystúpil zo strany pre názorové spory so šéfom strany Pavlom Ruskom; v klube strany zostal
Spolupracoval s SaS, najmä keď strana v roku 2010 pripravovala referendum
Bol súčasťou trojice kandidátov, ktorých nomináciu na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva v roku 2013 odmietla Rada Európy
Ako člen Súdnej rady inicioval disciplinárny trest pre konkurzného sudcu Alexandra Mojša, ktorý neskôr (v roku 2008) dostal ocenenie Biela vrana
Za ústavného sudcu neúspešne kandidoval aj v roku 2014
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd"vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
