Pod nomináciu Daniely Švecovej sa podpísala Notárska komora, Slovenská advokátska komora, predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková, Právnická fakulta Univerzity Komenského, rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský a Právnická fakulta Trnavskej univerzity.
Právnický diplom získala Švecová v roku 1974 na Univerzite Komenského. O tri roky neskôr zložila rigoróznu skúšku z občianskeho práva a univerzita jej udelila titul JUDr. V roku 1986 si na ministerstve spravodlivosti spravila druhú atestáciu.
Čo sme za krajinu, ak nemáme deviatich statočných pre Ústavný súd? Čítajte Od októbra 2014 Švecová riadi Najvyšší súd, v rokoch 2005 až 2010 bola jeho podpredsedníčkou. Ako sudkyňa sa špecializuje na občianske právo.
Pred príchodom na Najvyšší súd v roku 1990 bola vyše deväť rokov sudkyňou na bratislavskom Krajskom súde.
Sudcovskú kariéru začala v roku 1975 na Okresnom súde v Trnave, odkiaľ neskôr prešla na Okresný súd do Nových Zámkov.
V rokoch 2007 až 2012 sedela na návrh prezidenta Ivana Gašparoviča v Súdnej rade. Je v pedagogickom zbore a v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Na Právnickej fakulte UK je členka rigoróznej komisie aj Vedeckej rady.
Plusy: Daniela Švecová skúsila zlepšiť stav po Harabinovi
Do roku 2013 bola Švecová tzv. zovšeobecňovateľkou v občianskoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu – sudkyňou, ktorá systematicky sledovala rôzne výklady zákona, zbierala informácie a pomáhala zjednocovať rozhodovanie súdov.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Keď v roku 2014 kandidovala na predsedníčku Najvyššieho súdu, podporovali ju aj Harabinovi kritici ako sudcovia Peter Paluda či Miroslav Gavalec. Vystupovala zmierlivo, ďalším z jej deklarovaných cieľov bolo odstrániť delenie sudcov na rôzne „tábory“.
Krátko po nástupe do funkcie vrátila do trestnoprávneho kolégia Petra Paludu, z ktorého Harabin proti jeho vôli spravil sudcu správneho kolégia.
V lete 2015 Švecová rozsadila Harabinov trestný senát s Gabrielou Šimonovou a Viliamom Dohňanským po tom, čo vydal viaceré kontroverzné rozhodnutia. V jednom z nich po pochybnej argumentácii oslobodil muža odsúdeného za sexuálne násilie.
Na Harabina podala viacero disciplinárnych návrhov, potrestaný zatiaľ nebol.
V máji 2018 Švecová oznámila, že Najvyššiemu súdu sa od roku 2014 podarilo skrátiť dĺžku súdneho konania z 245 na 112 dní - vraj najmä vďaka vyššiemu počtu asistentov.
Z rozvrhov práce vyplýva, že počet asistentov od roku 2014 skutočne stúpol o desiatky. Štatistiky tretej strany, ktoré by nezávisle od Najvyššieho súdu potvrdzovali skrátenie súdneho konania, však verejne dostupné nie sú.
Mínusy: žalovala médiá
Ako členka Súdnej rady bola Švecová v roku 2009 pri zvolení Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Žiaden z členov rady nehlasoval proti. Švecová dnes tvrdí, že bola jedným z dvoch členov, ktorí sa zdržali.
Patrila medzi sudcov, ktorí za Harabinovej éry dostali štedrejšie odmeny. Najvyšší kontrolný úrad neskôr zistil, že Harabin nemal pri odmeňovaní sudcov v rokoch 2009 a 2010 rovnaký meter.
Švecová neskôr vysvetľovala, že bola predsedníčkou a podpredsedníčkou súdu a odmeny chápala ako ocenenie svojej manažérskej práce popri súdení.
Spájanie jej osoby s Harabinom jej však prekáža. Keď Plus 7 dní v roku 2011 napísalo, že Švecová bola „označovaná za osobu blízku Štefanovi Harabinovi“, žalovala vydavateľstvo o ospravedlnenie a 20-tisíc eur.
Po čase priznala, že nebola Harabinovým „otvoreným nepriateľom“, no podľa vlastných slov mu „dohovárala”.
Švecová patrila medzi sudcov, ktorí si v minulosti podali tzv. antidiskriminačnú žalobu. Stovky sudcov žalovali štát, pretože sa cítili dotknutí vysokými príplatkami pre špeciálnych sudcov, ktorí pojednávali najzávažnejšie trestné činy. Švecová svoju žalobu neskôr stiahla.
Pri kandidatúre na šéfku Najvyššieho súdu v roku 2014 si Švecová okrem iného predsavzala, že prispeje k obnoveniu dôveryhodnosti súdnictva a najmä Najvyššieho súdu.
Na jar 2014 verilo podľa Eurobarometra slovenskému súdnictvu / právnemu systému 25 percent ľudí, 68 percent mu neverilo. Odvtedy sa veľa nezmenilo. Podľa Eurobarometra z jesene 2018 dôveruje súdnictvu rovnaké percento občanov, 67 percent mu neverí.
Stojí za všimnutie
V decembri 2018 navrhla, aby na Najvyšší súd prišiel dočasne súdiť Branislav Král - sudca, ktorý prikázal exprezidentovi Kováčovi ospravedlniť sa Ivanovi Lexovi za slová o tom, že riadil únos jeho syna. Král tiež zakázal vydanie ešte nenapísanej knihy o spise Gorila.
V rozhovore pre Denník N povedala, že v novembri 1989 na námestí nebola, lebo bola zavalená prácou, no „uvedomila som si, čo sa deje, a mala som nádej, že človek bude môcť svoje názory vyjadrovať slobodnejšie“.
Počas verejného vypočutia pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu v roku 2014 povedala, že „rozhodnutia súdu sú tu na to, aby sa plnili, nie kritizovali v médiách." Po otázke prečo spresnila, že ide o spôsob kritiky.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil pre SME vypracoval Projekt Biela vrana
Beata
Balogová
