BRATISLAVA. Dlhé roky ho časť verejnosti vnímala ako mierumilovného intelektuála, ktorý bol síce nahnevaný na systém, ale nikomu by neublížil. Aj preto si ako radikálny spôsob protestu proti vpádu sovietskych vojsk do Československa zvolil to, že sa zapálil na námestí.
Skutočný obraz Jána Palacha sa však historikom darí odkrývať až desiatky rokov po jeho smrti.
Jan Palach bol český študent histórie na Karlovej univerzite, ktorý sa ako 21-ročný zapálil na Václavskom námestí v Prahe 16. januára 1969, pol roka po invázii do Československa.
Horiaci prebehol cez ulicu k Domu potravin, kde padol na zem a okoloidúci ho uhasili. Povedal im, aby si prečítali list v jeho aktovke.
Štreit: Palach je pripomienka pre študentov, nech neprestávajú protestovať Čítajte Pri prevoze do nemocnice hovoril, že nie je samovrah, ale urobil to na protest tak, ako to robili budhistickí mnísi vo Vietname. Svoje rozhodnutie vysvetľuje aj v listoch, ktoré krátko pred svojím činom napísal.
"Vzhľadom na to, že naše národy sa ocitli na pokraji beznádeje a odovzdanosti, rozhodli sme sa vyjadriť svoj protest a prebudiť svedomie národa,“ napísal Palach v liste pre Zväz československých spisovateľov.
Dlhoročný Palachov kamarát Stanislav Hamr po päťdesiatich rokoch od upálenia v pondelok prvýkrát prehovoril pre aktuálne.cz, aký bol Palach človek. Nebol podľa neho utiahnutý mučeník, ale skôr bojovník, ktorý sa neváhal pobiť so silnejším chlapcom, ak išlo o spravodlivú vec.
Jeho opis sa zhoduje aj s nedávnymi zisteniami historikov, že Palach nosil zbraň a zvažoval, že ju použije proti okupantom v auguste '68.
Pripravoval sa na boj
Jan Palach bol podľa Hamra veselý, niekedy až hyperaktívny chlapec, ktorý ťažko znášal nespravodlivosť a nedokázal sa napríklad pozerať na to, ako niekto týra zvieratá.
