BRATISLAVA. Dolná komora britského parlamentu v utorok večer výraznou väčšinou hlasov odmietla dohodu medzi britskou vládou a EÚ o vystúpení krajiny z únie.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer) prijal výsledok hlasovania britského parlamentu o Dohode o poľutovaním. Treba sa podľa neho pripraviť aj na scenár vystúpenia Británie z EÚ bez dohody.
Za dohodu hlasovalo len 202 poslancov, 432 bolo proti.
"Musíme počkať na ďalšie kroky britskej vlády. Slovensko je pripravené do 29. marca 2019 hľadať riešenia, ktoré zaistia čo najmenšie negatívne dopady brexitu, najmä pre občanov a podnikateľov. Zároveň sa musíme pripraviť aj na scenár vystúpenia Británie z EÚ bez dohody," uviedol Pellegrini.
Lajčákov rezort nechce meniť vyrokovanú dohodu
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s poľutovaním berie na vedomie, že britský parlament neschválil návrh dohody o vystúpení (Dohody), aj napriek dodatočným uisteniam zo strany Európskej únie pre riešenie írskej hranice, ktoré má byť len poistkou do času nastavenia nových vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva.
Ako informoval tlačový odbor ministerstva, scenárov ďalšieho vývoja môže byť viacero.
Vývoj bude závisieť od výsledkov hlasovania o nedôvere vláde v britskom parlamente a od ďalších návrhov britskej vlády – či už od opätovného predloženia Dohody na hlasovanie, cez predĺženie dvojročnej lehoty, až po stiahnutie notifikácie čl. 50. Podľa ministerstva je ešte všetko otvorené, ale čas sa kráti.
„Tvrdému brexitu k 29. marcu 2019 sa vyhneme len vtedy, ak sa v britskom parlamente nájde väčšina na podporu niektorého z uvedených riešení. Pokiaľ by britská strana požiadala o predĺženie dvojročnej lehoty podľa čl. 50, bude samozrejme dôležité, s akým odôvodnením a plánom by sa tak malo stať, pričom SR bude pripravená podporiť akýkoľvek návrh ďalšieho postupu, ktorým by sme sa vyhli tvrdému brexitu, a na ktorý sa nájde v európskej dvadsaťsedmičke väčšina," tvrdí rezort diplomacie.
Zároveň trvá na neotváraní vyjednanej Dohody o vystúpení, ktorá je najlepším možným výsledkom dvojročných rokovaní a zabezpečí riadený odchod, a tým právnu istotu pre občanov a podnikateľov.
„Vieme však podporiť dodatočné záruky k írskemu riešeniu, ak by tieto mohli pomôcť pri prípadnom opätovnom schvaľovaní dohody o vystúpení v Dolnej komore," píše ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stanovisku.
SR podporuje pokračovanie v začatom ratifikačnom procese Dohody, avšak „paralelne pokračujeme aj v prípravách na tvrdý brexit na národnej úrovni s cieľom minimalizovať škody pre občanov EÚ. SR je pripravená hľadať a podporiť vhodné riešenia".
Danko: Neschopné vedenie EÚ
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) má po utorkovom hlasovaní o Dohode o odchode Británie z Európskej únie (EÚ) obavu z toho, že Európska únia dva roky ukazuje, že to nedokáže vyriešiť.
Uviedol Dankov hovorca Tomáš Kostelník v reakcii na nesúhlas britského parlamentu s dohodou.
"Absolútna neschopnosť lídrov EÚ potvrdzuje, že únia musí prejsť komplexnou reformou a výmenou poslancov. Znova sa potvrdzujú slová predsedu Andreja Danka o tom, že v Európskom parlamente by mali sedieť volení zástupcovia národných parlamentov," povedal Kostelník.
Danko podľa jeho slov dúfa, že nadchádzajúce eurovoľby situáciu vyriešia. "Desí sa totiž negatívnych nálad a rečí o odchode z EÚ od ďalších európskych mocností," doplnil Kostelník.
Menej prostriedkov pre poľnohospodárstvo
Ak Spojené kráľovstvo odíde z Európskej únie, pre poľnohospodárov to bude znamenať predovšetkým menej peňazí na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2020, a to o 5 percent.
Zostávajúce členské krajiny, vrátane Slovenska, budú musieť počítať s navýšením národných zdrojov na spolufinancovanie európskych programov, ale aj so zvýšenou administratívou. Informovalo o tom v stredu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v tlačovej správe.
„Odchod Spojeného kráľovstva (UK) sa časovo prekrýva s finišovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2020. Spojené kráľovstvo doteraz bolo čistým platcom a jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ. Preto výpadok príspevku UK bude mať vplyv aj na zmenu alokácií zdrojov EÚ pre jednotlivé politiky. Brexit bude mať teda dopad na celkovú finančnú obálku budúcej SPP EÚ po roku 2020 a musíme počítať s jej znížením o 5 percent,“ vysvetlila ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.
Spolu: Vláda by mala prijať opatrenia
Vláda by podľa strany Spolu mala prijať ekonomický ochranný balíček pre našich občanov v prípade tvrdého brexitu a jasný plán, ako budú naše ministerstvá postupovať a zároveň ochraňovať Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Na stredajšej tlačovej konferencii to vyhlásil líder mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý na margo hlasovania britského parlamentu o Dohode o odchode Británie z EÚ.
"Vstupujeme do obdobia zásadnej neistoty, nikto nevie, čo sa stane. V tejto chvíli je výrazné riziko aj tvrdého neriadeného brexitu bez dohody, čo by malo na Slovensku zásadné dosahy," povedal Beblavý. Upozornil, že Veľká Británia je jeden z najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. "Náš obchod s Veľkou Britániou je okolo piatich percent HDP. Tvrdý brexit možno preklopí celú európsku ekonomiku do recesie a naša vláda by na to mala byť pripravená," odkázal.
Spolu preto navrhuje, aby vláda pripravila ekonomický balíček na ochranu občanov v dôsledku brexitu. Obsahuje zníženie daní a odvodov pre zamestnancov a pracujúcich, keďže tieto peniaze sa najrýchlejšie pretavia do domácej spotreby. Obsahuje aj odľahčenie záťaže podnikateľov rušením regulácií a zrýchlenie čerpania eurofondov.
Expert Spolu na zahraničnú a európsku politiku Vladimír Bilčík je presvedčený, že vláda SR musí mať aj jasný plán a komunikáciu, čo nás čaká po 29. marci. "Kabinet dodnes nepredstavil ucelenú komunikačnú stratégiu ani plán, ako budeme postupovať v prípade tvrdého brexitu," podotkol.
Aby dosahy na približne stotisíc Slovákov, ktorí vo Veľkej Británii žijú, boli čo najmiernejšie, Bilčík navrhuje zjednodušenie prístupu k dvojitému občianstvu pre všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, respektíve minimálne pre tých, ktorí žijú vo Veľkej Británii.
Beňová: Briti musia byť znechutení
Odmietnutie dohody o vystúpení z Európskej únie (EÚ) zo strany britského parlamentu znamená podľa europoslankyne Moniky Beňovej len pokračovanie viac ako dva roky trvajúcej neistoty, akým spôsobom chce Británia EÚ opustiť a či k tomuto odchodu vôbec dôjde v stanovenom čase.
„Predovšetkým občania Veľkej Británie musia byť z toho chaosu, ktorý pre nich vytvorila konzervatívna vláda, nanajvýš unavení a znechutení,“ uviedla vo svojom stanovisku Beňová. Problémom podľa europoslankyne je, že pre britskú politickú reprezentáciu síce žiaden návrh nie je dostatočne dobrý, no zároveň nie je schopná jednoznačne definovať, čo vlastne od brexitu sama očakáva. „Dosiahnuť kompromis a získať preň v Británii väčšinu sa aktuálne zdá prakticky úplne nemožné,“ zdôraznila.
Členské štáty EÚ zastúpené vyjednávačmi pritom podľa Beňovej nemajú žiaden dôvod prehodnocovať dosiahnutú dohodu a ustupovať zo súčasných pozícií, v danej situácii je najlepšia z možných
"Jej britskí kritici, ktorým chýba čo i len kúsok pokory, podobne ako počas kampane za vystúpenie Británie z EÚ, neponúkajú žiaden konkrétny plán ani alternatívu, len čisté klamstvá a populizmus,“ dodala Beňová.
Rozhodnutie je na Britoch
Poslancovi európskeho parlamentu Ivanovi Štefancovi (KDH) je ľúto, že chaos okolo brexitu v Británii pokračuje.
"Ale je len a len vec Britov, ako sa nakoniec rozhodnú. Nikto ich z EÚ nevyhadzuje, no nebudeme ich ani prosiť, aby za každú cenu ostali," napísal na sociálnej sieti v reakcii na utorňajšie hlasovanie britského parlamentu.
Dnes je podľa europoslanca isté len jedno, a to, že každý jeden deň váhania navyše spôsobuje britskej ekonomike nedozerné škody. "Toto 'otcovia' referenda asi veľmi nedomysleli," dodal Štefanec.
Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) v tejto súvislosti zdôraznila, že takáto situácia nastáva vtedy, keď krajina uverí populistom, nezodpovedným politikom a klamárom. "Už dva roky Británia nerobí nič iné, len sa dohadujú o Brexite, národ je rozdelený, v politike je úplný chaos. Navyše tým zaťažili aj všetky ostatné členské štáty Únie. Na takýchto demagógov si treba dať pozor aj pri najbližších eurovoľbách," skonštatovala Remišová.
Tvrdý brexit nie je lepší
Znovuotvorenie rokovaní o odchode Británie z Európskej únie je lepšie ako jej odchod bez dohody. Uviedla to opozičná SaS v reakcii na to, že drvivá väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu vyslovila v utorok (15.1.) nesúhlas s Dohodou o odchode Británie z Európskej únie (EÚ).
"Verím, že sme stále nevyčerpali všetky možnosti, aby sa našla obojstranne prijateľná dohoda. Oplatí sa ju hľadať aj za cenu, že sa tým celý proces natiahne a skomplikujú sa aj voľby do Európskeho parlamentu," povedal poslanec Národnej rady SR za SaS Martin Klus. Nevidí pritom problém, aby sa v májových eurovoľbách volili aj zástupcovia Veľkej Británie, hoci len na krátku chvíľu. Mohli by sa totiž podľa neho zvoliť aj ich náhradníci v rámci ostatných krajín.
Odchod Britov bez dohody by podľa SaS mohol priniesť veľké ekonomické škody či britskú politickú nestabilitu a nástup populistických ľavičiarov. "To si rozhodne nemôžeme priať ani na Slovensku. Akokoľvek sú nám sympatické všetky ostatné alternatívy, vrátane druhého referenda či dokonca zrušenia procesu brexitu, pri súčasnom nastavení politickej kultúry a politického systému Veľkej Británie ich možno považovať len za málo pravdepodobné," doplnil Klus.
Porážka britskej vlády
Brexit v podobe, v akej ho s predstaviteľmi EÚ vyjednala britská premiérka Theresa Mayová, odmietlo v kľúčovom hlasovaní v Dolnej snemovni Spojeného kráľovstva 432 poslancov, za hlasovalo iba 202.
Podľa britskej BBC ide o najväčšiu porážku akejkoľvek britskej vlády v histórii v parlamentnom hlasovaní.
Predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn len niekoľko minút po Mayovej porážke v parlamentom hlasovaní požiadal o hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. Ako povedal, dolná komora britského parlamentu by mala "zaujať stanovisko k absolútnej nekompetentnosti tejto vlády". Hlasovanie, ktoré by sa mohlo skončiť aj pádom Mayovej vlády, by sa malo uskutočniť už dnes.
Málokto si zatiaľ trúfa odhadovať, čo bude nasledovať po neúspešnom parlamentom hlasovaní o brexite. Rôzne zatiaľ hypotetické scenáre sa pohybujú od odchodu krajiny z Únie bez dohody cez nové referendum o brexite až po to, že Mayová na čele vlády skončí a túto situáciu bude musieť doriešiť niekto iný. Podľa viacerých informácií, ktoré prenikajú do médií od ľudí blízkych Mayovej, však premiérka dobrovoľný odchod vôbec nezvažuje a bude sa snažiť na svojom poste udržať stoj čo stoj.
O novom referende o brexite sa Mayová už mnohokrát vyjadrila, že je neprípustné. Hovorí to i napriek tomu, že podľa prieskumov je už prevažná väčšina Britov dlhé mesiace za zotrvanie v Únii. Mayová však trvá na tom, že krajina musí úniu bezpodmienečne opustiť.
