Ladislava Duditša na Ústavný súd posiela košická Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Slovenská komora exekútorov a Notárska komora.
Duditš vyštudoval právo v roku 1990 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). V roku 2001 zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Pred troma rokmi sa stal externým doktorandom na práve v Košiciach.
Od roku 2008 je Duditš sudcom košického Krajského súdu, neskôr sa stal predsedom senátu. Venuje sa najmä občianskemu právu.
Na súde tiež šéfuje revíznemu oddeleniu, ktoré pravidelne kontroluje prácu sudcov či úroveň pojednávaní.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Predtým súdil 14 rokov na okresných súdoch v Košiciach, kde ako sudca začínal v roku 1993. Niekoľko rokov bol aj sudcom - hovorcom košických súdov.
V rokoch 2007 až 2008, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin, riadil Duditš ako stážista sekciu civilného práva na ministerstve.
Od roku 2016 je Duditš medzi trojicou slovenských tzv. ad hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). Tí zaskakujú za riadne zvoleného sudcu v prípadoch, keď ho štát nemá alebo keď je zaujatý.
Opakovane sa snažil aj o pozíciu riadneho sudcu ESĽP. V decembri 2014 síce prešiel hlasovaním v Súdnej rade, stopku však dostal na vláde. Tá sa rozhodla, že trojicu kandidátov v zložení Zuzana Dlugošová, Ladislav Duditš a Ján Mazák Rade Európy na posúdenie nepošle. Zdala sa jej nevyvážená, uchádzači vraj mali príliš rozdielne životné skúsenosti.
Duditšovi to nevyšlo ani na ďalší pokus. V septembri 2015 sa jeho meno spolu s ďalšou dvojicou do Štrasburgu už dostalo – sudkyňou ESĽP sa však nakoniec stala Alena Polačková.
Opísal diery v slovenskom súdnictve
Vyše desať rokov Duditš zastupuje Slovensko v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva. Pomocou komisie sa Rada Európy snaží pomôcť členským štátom v zlepšení fungovania ich súdnych systémov.
Čo sme za krajinu, ak nemáme deviatich statočných pre Ústavný súd? Čítajte Duditš okrem iného spolupracoval na jej poslednej veľkej správe spred roka a pol, ktorá opisovala diery v manažovaní našich súdov.
Podobne Duditš popri súdení niekoľko rokov stíhal byť kontaktnou osobou pre Európsku justičnú sieť pre občianske a obchodné veci, ktorá prepája súdy medzi krajinami, aby mohli lepšie spolupracovať. Sedel aj v dozornom orgáne Eurojustu.
Popritom prednáša o občianskom práve pre Justičnú akadémiu, notárov, exekútorov, advokátov a sudcov. Zúčastňoval sa na mnohých medzinárodných stážach, seminároch a študijných pobytoch, naposledy v roku 2016.
Je spoluautorom štyroch publikácií a autorom štyroch odborných článkov – najmä o dedičskom konaní, správnom a civilnom poriadku.
Duditš vybavil viac vecí, než dostal na stôl
Skúsenosti týkajúce sa špeciálne ústavného práva Duditš v životopise nespomína.
V motivačnom liste uvádza, že sudca má okrem odbornosti "disponovať aj takými osobnostnými predpokladmi, ako je cit pre spravodlivosť, ktorý musí vychádzať z jeho vnútra, z najhlbších vzťahov morálky a výchovy, musí byť vnútorne nezávislý, konzistentný vo svojich názoroch, na druhej strane tolerantný a rešpektujúci názory ostatných".
Podobnú vetu Duditš povedal pred Súdnou radou, keď chcel byť v roku 2014 sudcom ESĽP. Vtedy dodal, že "sudca má mať prirodzenú autoritu. Táto autorita sa takisto nedá vynútiť tým, že si niekto na seba oblečie talár".
Podľa neho sa autorita sudcu prejavuje v jeho správaní sa na verejnosti, k účastníkom konania, advokátom, kolegom a zamestnancom súdu.
Ako sudca spravodajca v senáte vybavil Duditš v posledných rokoch viac vecí, než dostal na stôl. Vyplýva to zo štatistických výkazov sudcov, ktoré každoročne zverejňuje ministerstvo spravodlivosti. Duditšovi sa teda nekopia staré prípady. To sa mu naposledy stalo v roku 2014.
Na konci roka 2017 mal zo 70 nevybavených vlastných vecí len dve také, ktoré boli staršie než pol roka, resp. rok. Čísla za minulý rok k dispozícii zatiaľ nie sú.
V rokoch 2014 až 2017 nekonštatoval Ústavný súd ani pri jednom z prípadov, ktoré sa týkali jeho sudcovskej činnosti, že by spôsobil prieťahy alebo porušil iné práva účastníka konania.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd"vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil spracoval Projekt Biela vrana
Beata
Balogová
