Profil Karola Kovácsa je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Šesťdesiatročný Karol Kovács spojil celú svoju prax s činnosťou notára.
V tejto funkcii pôsobí od roku 1985, pričom zo štátneho notárstva sa postupne prepracoval do prezídia Notárskej komory SR, kde zastával aj post viceprezidenta a v rozmedzí rokov 2011 až 2017 bol dokonca jej prezidentom.
Práve Notárska komora ho navrhuje za ústavného sudcu.
Karol Kovács sa ústavnému právu nevenoval
Notár zo Šale, ktorý vyštudoval právo na UPJŠ v Košiciach, však do inej právnej oblasti počas svojej dlhej kariéry nenačrel. Aktívne sa nevenoval ani akademickej sfére, s ktorou ho spája jedine jeho členstvo vo Vedeckej rade Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako vyplýva z Kovácsovho životopisu, s ústavným právom sa dosiaľ veľmi do styku nedostal. Za zmienku azda stojí 120-stranová publikácia z roku 2013, vydaná Notárskou akadémiou Slovenska s názvom Notár v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Karol Kovács medzi svojimi skúsenosťami uvádza aj členstvo v legislatívnej komisii na reformu záložného práva a v subkomisii dedičského práva v rámci neúspešnej rekodifikácie Občianskeho zákonníka.
Spomedzi kandidátov zaujal skúsený notár najmä mimoriadne krátkym motivačným listom, ktorý je azda najkratší spomedzi všetkých uchádzačov o post na Ústavnom súde SR (má iba osem viet).
Okrem citátu právneho teoretika Iheringa v ňom štyrmi slovami vyzdvihol požiadavky na osobnosť notára - odbornosť, cnosť (morálnosť), skúsenosť a svedomitosť, ktoré podľa svojho názoru zodpovedne napĺňa a chcel by ich preniesť aj na súd, sídliaci v Košiciach.
Problémom Kovácsa je aj úzky kariérny profil
V minulosti sa Kovács viackrát vyjadroval aj pre médiá, avšak takmer vždy išlo o veci spojené s výkonom notárskeho povolania.
Počas svojho pôsobenia na čele Notárskej komory presadzoval širšie uplatnenie notárov vo verejnej službe, napríklad pri výkone služieb týkajúcich sa obchodného registra.

Napriek dlhoročným skúsenostiam je Kovács pre širšiu verejnosť pomerne neznámym kandidátom. Jeho morálne zásady, na ktoré sa odvoláva aj vo svojom stručnom životopise, prakticky nie je možné konfrontovať s realitou.
Ďalšou zásadnou trhlinou jeho kandidatúry je aj pomerne úzky kariérny profil.
Notárske povolanie je v porovnaní so sudcovským či advokátskym stavom zamerané podstatne užšie.
Potvrdzuje to aj samotný Kovács svojím vyjadrením, že "advokáti by sa mali venovať tomu, na čo je v podstate advokácia zriadená, teda poskytovaniu právnej pomoci a notári by mali viac inklinovať k verejnej službe, poskytovať verejné služby a v rámci toho právnu pomoc. Všeobecnú právnu starostlivosť pre klienta by sme mali ponechať advokácii".
Kovács dosiaľ neprejavil ani v akademickom, publikačnom či pedagogickom rozmere výraznejší záujem o témy týkajúce sa ústavného práva, a tak vyvstáva otázka, či je aj napriek dlhoročným notárskym skúsenostiam tým najvhodnejším ašpirantom na post sudcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd"vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Ján Ivančík, Transparency International Slovensko

Beata
Balogová
