BRATISLAVA. Dvadsaťštyri ton humanitárnej pomoci v hodnote viac ako 83-tisíc eur odovzdal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák detskej nemocnici v ukrajinskom meste Lisičansk.
Lajčák tak urobil počas svojej návštevy Luhanskej oblasti vo funkcii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Finančná podpora
Počas dvojdňovej cesty, z ktorej sa minister vrátil v stredu, navštívil v stanici Luhanska aj mobilné zdravotnícke zariadenie, ktoré pomohlo viac než 1 200 ľuďom v núdzi.
Slovensko toto zariadene finančne podporuje.
Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Slovak Aid plánuje vyčleniť ďalších 20-tisíc eur na pomoc ženám a deťom najviac postihnutým konfliktom na východe krajiny.
Slovensko neodovzdalo humanitárnu pomoc, ako napríklad postele, detskej nemocnici v Lisičansku po prvý raz.
V októbri 2017 poskytlo nemocnici 10,5 tony zdravotníckeho materiálu, ošatenia, spacích vakov, elektrických ohrievačov či hygienických potrieb.
Ako povedal Lajčák po návšteve nemocnice, personál, ako aj pacienti pomoc veľmi oceňujú. Vďaka nej napríklad nemusia presúvať pacientov do iných miest. Na izbách sú z vďaky napríklad slovenské vlajky.
Rekonštrukcia zbombardoveného mosta
Lajčák už pred tým informoval, že snahou slovenského predsedníctva v OBSE bude zrekonštruovať jediný most pre peších v Luhanskej oblasti, ktorý bol zbombardovaný.
Minister Lajčák navštívil kontaktnú líniu na východe Ukrajiny Čítajte To znamená, že ľudia, ktorí pendlujú medzi oblasťami kontrolovanými Kyjevom a separatistami, navštevujú príbuzných, chodia na nákupy či vyzdvihnúť si penzie, musia prejsť provizórnymi schodmi hore, aj dolu.
Celkovo teda musia kráčať približne dva kilometre. To komplikuje život starším či hendikepovaným. Rekonštrukciu by bol ochotný zaplatiť Červený kríž, strany sa však nevedia dohodnúť na šírke mosta.
„Budete sa smiať, ale ukrajinská strana chce 2,6 metra, druhá strana tri metre. Kompromisný návrh na 2,8 metra obe strany odmietli, boja sa, aby to nebolo zneužité na vojenské účely,“ povedal Lajčák o moste, cez ktorý prejde asi 10-tisíc ľudí denne.
Tí čakajú v radoch často hodiny, kontrolujú im doklady či batožinu. Lajčáka sprevádzal ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.
Prísne bezpečnostné opatrenia
Návštevu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, delegácia napríklad musela nosiť nepriestrelné vesty aj prilby a prepravovala sa obrnenými autami patriacimi organizácii.
Lajčák ako úradujúci predseda OBSE už navštívil Ukrajinu, v týchto dňoch je na návšteve Moldavska. Plánuje vycestovať do Gruzínska aj na Náhorný Karabach.
Slovensko predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v OBSE od 1. januára na jeden rok. Má tri hlavné priority - prevenciu konfliktov, bezpečnejšiu budúcnosť a efektívny multilateralizmus.
Medzi hlavné ciele patrí pomôcť obyčajným ľuďom, ktorí sú postihnutí konfliktami.
OBSE je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou.
Všetkých 57 účastníckych štátov OBSE má rovnaké práva a rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Ročné predsedníctvo v OBSE nie je založené na rotačnom princípe, účastnícke štáty sa oň musia uchádzať. Rozhodnutie o predsedníctve SR v OBSE v roku 2019 bolo prijaté na Ministerskej rade OBSE v Hamburgu v decembri 2016.
Predsedníctvo v OBSE je zodpovedné za koordináciu práce organizácie v mene rozhodovacích orgánov OBSE (Ministerskej rady a Stálej rady). Slovensko prebralo predsedníctvo po Taliansku, odovzdáme ho Albánsku.
Program a priority predsedníctva OBSE si predsednícka krajina stanovuje sama, vychádza pritom z aktuálnych tém a otázok, ktoré OBSE rieši v oblasti bezpečnosti vo všetkých troch dimenziách organizácie - politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej a ľudskoprávnej.
