BRATISLAVA. Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (nezaradená) je za verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Demokratické je podľa nej tak tajné, ako verejné hlasovanie. Napísala to na sociálnej sieti.
"Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného sudu. Otázka verejná, alebo tajná voľba nie je otázka demokracie. Oboje je demokratické. Rovnako ako dohody klubov v parlamente sú legitímnou súčasťou parlamentnej demokracie. Nezávislosť sudcu ústavného súdu nezávisí od toho, že nevie, kto za neho hlasoval," uviedla Žitňanská.
Verejné vypočutie aj hlasovanie
Dodáva, že ústavných sudcov vymenúva prezident SR z parlamentom ponúknutých kandidátov. Vo funkcii bude ústavný sudca 12 rokov a nebude môcť kandidovať opäť.

"Je to tak v ústave práve preto, aby nemal žiaden záväzok voči poslancom ani prezidentovi, žiaden motív vychádzať im na ústavnom súde v ústrety. Jednoducho povedané, už ich nebude potrebovať," doplnila
O kandidátoch treba podľa nej vedieť čo najviac.
"Preto je dôležité, aby kandidatúra, verejné vypočutie kandidátov neboli oddelené od rozhodovania poslancov kulisou tajného hlasovania. Otázka, že by niektorý poslanec za plentou, keď ho nikto nevidí, nedal hlas predsedovi svojej strany, dnes nie je podstatná. Dnes je podstatné, aby hra pred kulisou nebola iná ako dohody za kulisou," vysvetlila exministerka spravodlivosti.
Verejná voľba ako informácia pre občanov
Verejnú voľbu uprednostňuje aj organizácia Via Iuris.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že kandidáti sú volení vo verejnej voľbe, poslanci však môžu rozhodnúť, že voľba bude tajná.
"Verejná voľba je nevyhnutná na to, aby občania vedeli, za koho hlasovali nimi volení poslanci parlamentu. Verejná voľba je plne demokratická, pretože v demokracii by sa mali poslanci zodpovedať za svoje hlasovanie občanom," tvrdí Via Iuris.
Občania sa v takých dôležitých veciach, ako je voľba ústavných sudcov na 12 rokov, musia podľa organizácie dozvedieť, za koho jednotliví poslanci hlasovali.
"Inak hrozí, že na základe tajných zákulisných dohôd budú v tajnej voľbe zvolení kontroverzní a nevhodní kandidáti a poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť voči voličom," uvádzajú právnici.
Na margo tajnej voľby podotkli, že poslanci sú v úplne inom postavení ako občania vo voľbách.
"Demokracia vyžaduje, aby poslanci parlamentu boli zodpovední voči občanom za svoje hlasovanie, preto musia vedieť, ako poslanci hlasovali. Aj vzhľadom na to, že kandidujú viacerí kandidáti výrazne spojení s politikou a politickými stranami alebo viacerí kontroverzní kandidáti, majú občania právo vedieť, ktorí poslanci za týchto kandidátov hlasovali," odkazuje Via Iuris.