BRATISLAVA. Legislatíva, ktorá upravuje podmienky na získanie príspevkov na osobnú asistenciu alebo motorové vozidlo pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím len v ohraničenom vekovom limite, je podľa ombudsmanky Márie Patakyovej diskriminačná.
Verejná ochrankyňa práv sa preto obrátila na Ústavný súd SR.
Problém vekového obmedzenia
V súčasnosti možno podľa zákona poskytnúť príspevok na osobnú asistenciu najskôr od šiesteho roku veku do dovŕšenia 65 rokov veku. Podobne je to aj pri žiadosti o príspevok na kúpu auta.
Dolná veková hranica síce v tomto prípade neexistuje, horná je však rovnako stanovená na 65 rokov.
Podľa ombudsmanky nie je táto právna úprava v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými dohovormi. Ústavný súd sa návrhom verejnej ochrankyne práv bude zaoberať v ďalšom konaní.
„Teší ma, že Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní veci takmer v plnom rozsahu stotožnil s mojou argumentáciou a prijal návrh na ďalšie konanie. Verím, že záverečný verdikt súdu bude krokom vpred v odstraňovaní diskriminácie z našej legislatívy,“ povedala Patakyová.
Návrh na ústavný súd pre diskriminačné podmienky ombudsmanka podala vlani v septembri.
Informovala o tom Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv.
Ombudsmanka ocenila osobnosti a projekty na ochranu ľudských práv Čítajte V prípade, ak Ústavný súd SR vyhovie návrhu ombudsmanky, priznávanie príspevkov nebude do budúcna vekovo obmedzené a ľudia, ktorým boli podľa terajšej úpravy žiadosti zamietnuté, budú môcť požiadať o tieto príspevky znova.
Na obmedzujúce podmienky získania príspevkov na osobnú asistenciu alebo motorové vozidlo upozornila verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Súd prijal "živú vec"
Ako ďalej informuje Pavelková, rozhodnutie Ústavného súdu o prijatí tohto návrhu na ďalšie konanie je zaujímavé aj z iného hľadiska.
Ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia, v tomto prípade ústavný súd netrval striktne na podmienke, ktorú si v minulosti sám stanovil a pre ktorú odmietal návrhy verejnej ochrankyne práv.
Dokonca ju aktuálne označil za formálnu a do značnej miery za formalistickú. Presnejšie ide o podmienku, ktorá určuje, že v čase rozhodovania ústavného súdu nemôže ísť o „živú vec“.
Jeden z podávateľov podnetov, z ktorých vyústilo podanie návrhu verejnej ochrankyne práv na ústavný súd, je v súdnom konaní a o jeho správnej žalobe ešte nie je rozhodnuté.
Znamená to, že ide o „živú vec“, avšak sám ústavný súd uznal, že táto „podmienka nemá tak priamy vzťah k predmetu napadnutej úpravy, aby prípadné neskončené prebiehajúce správne konania či správne súdne konania oslabili, resp. zúžili uplatňovania právomoci verejného ochrancu práv ako aktívne legitimovanej osoby".
