Profil Sone Mesiarkinovej je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Suňu Mesiarkinovú nominovali Právnická fakulta UK, Notárska komora a Slovenská advokátska komora.
Vyštudovala právo na Univerzite Komenského, kde v roku 1983 zložila aj rigoróznu skúšku. V životopise si uvádza viacero študijných pobytov a účastí na seminároch v krajinách EÚ - týkali sa ochrany práv detí či aplikácie európskeho práva.
Po škole začínala ako právnička v Chemických závodoch J. Dimitrova v Bratislave. Kariéru v justícii odštartovala v roku 1983. Prešla všetkými stupňami súdov, od už neexistujúceho Mestského súdu v Bratislave, cez Obvodný súd II v Bratislave, krajský, kde bola aj predsedníčkou senátu.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Od roku 2007 je sudkyňou Najvyššieho súdu, kde pôsobila aj ako predsedníčka senátu a šéfka občianskoprávneho kolégia. V máji 2018 požiadala o stáž na Ústavnom súde, aby získala skúsenosti. Súdna rada ju tam vyslala na rok ako súdnu poradkyňu.
Má za sebou aj pedagogickú činnosť, okrem iného bola externou členkou pedagogického zboru Paneurópskej vysokej školy práva a Právnickej fakulty UK. Ako členka komisií sa podieľala na tvorbe legislatívy. Prednáša sudcom aj advokátom. Uvádza, že ovláda anglický a ruský jazyk.
Plusy: má za sebou veľkú reformu
Má dlhoročnú rozhodovaciu prax, sudkyňou je vyše 35 rokov, je skúsená. Kolegovia z Najvyššieho súdu oceňujú jej prístup pri vedení kolégia.
Má slušnú publikačnú činnosť, je spoluautorkou komentárov k viacerým zákonom.
Rekodifikácia civilného sporového poriadku, na ktorej sa podieľala v tíme s právnikom Marekom Števčekom, bola jednou z najzásadnejších právnych zmien v posledných rokoch.
Mínusy: rada pod jej vedením sa nezastala sudcov
Bola členkou Sudcovskej rady Najvyššieho súdu v čase, keď ho ovládal Štefan Harabin. V tom čase sa kritickí sudcovia z iniciatívy, ktorá sa neskôr transformovala do združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ), sťažovali na šikanovanie predsedom Harabinom.
Kritizovali sudcovskú radu, že sa ich nezastala a kryla Harabinovi chrbát. Mesiarkinová hovorí, že to tak nebolo a dokázali sa mu aj postaviť.
"Napríklad odmeny sme navrhovali všetkým sudcom, aj jeho oponentom," povedala pre Nadáciu Zastavme korupciu.
Stojí za všimnutie
Na krajskom súde bola predsedníčkou senátu, ktorý priklepol Štefanovi Harabinovi odškodné tri milióny korún v spore s vydavateľom denníka Pravda za sériu článkov a karikatúru.
V rozhodnutí sa uvádza, že noviny zasiahli do jeho bezúhonnosti a cti, čo mu mohlo privodiť ujmu. O rok neskôr sa dostala na Najvyšší súd.
Mesiarkinová tvrdí, že jej postup na Najvyšší súd nesúvisel s rozhodnutím o Harabinovi. Hneď na druhý deň po pojednávaní bolo podľa nej výberové konanie, v ktorom neuspela.
V tom čase už Harabin nebol predsedom Najvyššieho súdu. O rok neskôr, keď výberovým konaním prešla, bol Harabin ministrom spravodlivosti a súd riadil Milan Karabín. Na Najvyšší súd sa Harabin vrátil ako šéf o tri roky neskôr.
Ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia sa postavila proti prijímaniu sudcov bez odbornosti a skúseností na Najvyšší súd. Takto sa dostala do sporu aj predsedníčkou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou, ktorá minimálne v jednom prípade (Eva Fulcová, predsedníčka KS BA, pozn. aut.) ustúpila.
V roku 2012 ju vtedajší poslanci parlamentu Edita Pfundtner a Radoslav Procházka, dnes takisto kandidáti na sudcov Ústavného súdu, navrhli ako kandidátku do Súdnej rady. Pfundtner a Prochádzka vzali neskôr svoj návrh na jej voľbu späť.
V poslednom zverejnenom majetkovom priznaní za rok 2017 si uvádza príjmy zo sudcovskej činnosti vo výške 44 182 eur, z lektorskej 4692 eur a spotrebný úver ešte z roku 2013. Jeden byt nadobudla ešte v deväťdesiatych rokoch, ďalší jej darovala matka. V bezdpodielovom vlastníctve má aj auto strednej triedy.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd"vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
