Prezident Andrej Kiska sa môže obštrukciám pri voľbe ústavných sudcov v parlamente brániť. Podľa ústavy je totiž jeho úlohou zabezpečiť chod Ústavného súdu za akýchkoľvek podmienok, hovorí odborník na ústavné právo a bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR IVAN TRIMAJ.
Boli ste sudcom československého Ústavného súdu. V čom bol iný ako slovenský Ústavný súd?
"Ústavný súd za federácie trval len rok, a teda sa nemohol rozvinúť do patričnej šírky. Boli sme volení na sedem rokov. Oproti súčasným dvanástim rokom je to neporovnateľné. Môžem povedať, že tento súd urobil v roku 1992 také základy ústavného súdnictva, na ktoré sa nadväzuje dodnes. Nikdy som ani nečítal nejakú kritiku jeho činnosti. S výnimkou tej, kde sa vtedajší Ústavný súd postavil za ústavnosť, a nie za politiku."
V akých to bolo prípadoch?
"Mám na mysli rozhodovanie v tzv. lustračnom zákone, v ktorom sme mnoho ustanovení zrušili. Napríklad to, aby kandidát na spolupracovníka ŠtB, ktorý o tom možno ani nevedel, musel v novom režime sám podať návrh na Ústavný súd ČSFR a dožadovať sa uznania, že jeho zápis je nedôvodný. Podstatu zákona sme však nezrušili."
Fico sa možno prerátal, obštrukciám môže Kiska zabrániť Čítajte Čelili ste v tom čase na súde politickým tlakom?
"Áno, zo strany vysokých politikov sa to raz stalo. Vtedy, keď sme vyhlásili za protiústavný zákon, ktorým boli pracujúci dôchodcovia zdanení dvojnásobnou daňou. Vtedajší minister financií a jeden z popredných politikov Václav Klaus zrejme na základe toho zrušil návštevu Ústavného súdu. Bola pritom už celá naplánovaná vrátane programu. Neprišiel ani po celý čas, teda rok existencie súdu. Ale aby som bol spravodlivý, dialo sa to až ex post, teda po rozhodnutí."
Ivan Trimaj (1934)
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, začínal ako advokát. Povolanie sa mu však zdalo ako príliš stresujúce a po siedmich rokoch to skúsil na Úrade vlády, kde sa dostal k tvorbe legislatívy. Za revolúcie v roku 1989 poskytoval právne poradenstvo Verejnosti proti násiliu a neskôr sa stal jedným zo sudcov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod vedením Ernesta Valka. Stali sa blízkymi priateľmi. Po vzniku samostatného štátu bol Trimaj odhodlaný vrátiť sa do advokácie. Oslovil ho však prezident Michal Kováč s ponukou, aby šéfoval legislatívnemu odboru v jeho kancelárii. Zostal až do konca funkčného obdobia prvého prezidenta. Keď úrad dočasne prebral Vladimír Mečiar, so všetkými ďalšími zamestnancami prezidentskej kancelárie ho prepustili. Odišiel na dôchodok, hoci aj neskôr ešte spolupracoval s Valkovou advokátskou kanceláriou. Dnes trávi čas najmä sledovaním aktuálneho diania či čítaním. Pred dvoma rokmi mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Dnes sú mnohé rozhodnutia Ústavného súdu podrobované verejnej kritike. Odpoveďou sudcov je, že obyčajní ľudia nie sú právnikmi a že rozhodli správne. Boli ste aj v takej situácii?
"Novinári sa na nás nepekne pozerali vtedy, keď sme sčasti zamietli návrh na tresty za šírenie myšlienok komunizmu. Federálne zhromaždenie to vyhlásilo za trestný čin, s čím sme nesúhlasili. Socialistické myšlienky Saint-Simmona či Fouriera totiž neboli založené na triednom boji či na diktatúre proletariátu. Preto povedať o nich, že boli zločincami, by nebolo správne. Urobili sme preto krok, ktorý si osvojil aj Trestný zákonník. Trestné je odvtedy šírenie myšlienok, ktoré popierajú ľudské práva a základné slobody či ohrozujú demokraciu. Platí to dodnes, čo by si mali uvedomiť aj patriční činitelia na prokuratúre a v súdnictve, pretože na základe tohto paragrafu by sa mali pozrieť na politické strany, ktoré priamo alebo nepriamo uznávajú teóriu diktatúry."
Zrejme narážate predovšetkým na Mariana Kotlebu a jeho stranu.
"Áno, aj. Treba povedať, že všetko, čo treba stíhať, je možné stíhať. Je to všetko o sústredení pozornosti na niektoré oblasti. Stačilo si zobrať banskobystrické župné noviny, keď tam bol Kotleba šéfom. Mohli mať stopercentné dôkazy na to, aby návrh, ktorý sa dotýka Kotlebu, podali už vtedy a aby sa o ňom aj rozhodlo."
Dnes sa Ústavný súd spája najmä s rozhodovaním, ktoré vyhovuje politickej objednávke. Je to len novinársky pocit alebo to tak vnímate aj vy?
"Museli by sme si zobrať jednotlivé kauzy a podrobne si ich naštudovať, aby sme to mohli povedať. Sú však niektoré rozhodnutia, ku ktorým som sa už aj vyjadril. V čase, keď som bol poradcom Michala Kováča, by mi nikdy ani nenapadlo povedať mu, že by nemal vymenovať žiadneho z dvoch kandidátov na ústavného sudcu.
