BRATISLAVA. Organizácia Via Iuris je presvedčená o tom, že kandidáti na post ústavných sudcov by mali byť v Národnej rade SR volení verejne.
Uvádza sa to v oficiálnom stanovisku, ktoré má agentúra SITA k dispozícii. Slovensko čaká vo februári veľká výmena ústavných sudcov, keď sa ich vymení až deväť z celkového počtu 13 vrátane predsedu.
Občan má právo vedieť ako hlasoval jeho poslanec
Kým väčšina koaličných poslancov Národnej rady SR hovorí o tajnej voľbe, opozícia a mimovládne organizácie preferujú presný opak, teda verejnú voľbu.
"Verejná voľba je nevyhnutná na to, aby občania vedeli, za koho hlasovali nimi volení poslanci parlamentu. Verejná voľba je plne demokratická, pretože v demokracii by sa mali poslanci zodpovedať za svoje hlasovanie občanom," uvádzajú právnici z Via Iuris.
Ešte pred hlasovaním o kandidátoch je na programe verejné vypočutie uchádzačov pred Ústavnoprávnym výborom NR SR.
Okrem iných mien je tiež medzi nominovanými napríklad predseda strany Smer Robert Fico, poslanec Peter Kresák či obe štátne tajomníčky rezortu spravodlivosti Monika Jankovská a Edita Pfundtner.
Podľa platných pravidiel zvolí parlament 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu. Noví sudcovia a sudkyne budú obliekať taláre najbližších 12 rokov.

"Občania sa v takých dôležitých veciach, ako je voľba ústavných sudcov na 12 rokov, musia dozvedieť, za koho jednotliví poslanci hlasovali. Inak hrozí, že na základe tajných zákulisných dohôd budú v tajnej voľbe zvolení kontroverzní a nevhodní kandidáti, a poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť voči voličom," dopĺňa stanovisko organizácie.
Právnici tiež dodávajú, že doterajšie argumenty za tajnú voľbu nie sú postačujúce.
"V uplynulých dňoch sa niektorí predstavitelia politických strán postavili proti verejnej voľbe. Uviedli, že verejná voľba kandidátov by bola iba hrou na transparentnosť, že tajná voľba je údajne výdobytkom Nežnej revolúcie a vďaka nej môžu poslanci hlasovať podľa svojho presvedčenia a svedomia. Tieto argumenty však neobstoja. Výdobytkom Nežnej revolúcie je to, že občania môžu tajne voliť vo voľbách poslancov parlamentu, aby nikto nemohol byť prenasledovaný za to, koho volil. To sa však nevzťahuje na hlasovanie poslancov v parlamente," domnieva sa Via Iuris.
Poslanci parlamentu sú ale podľa mimovládky v úplne inom postavení.
Demokracia si podľa nich vyžaduje, aby poslanci boli zodpovední občanom za svoje hlasovanie, preto musia občania vedieť, ako poslanci hlasovali.

"Aj vzhľadom na to, že kandidujú viacerí kandidáti výrazne spojení s politikou a politickými stranami alebo viacerí kontroverzní kandidáti, majú občania právo vedieť, ktorí poslanci za týchto kandidátov hlasovali. Pri tajnom hlasovaní by mohli byť na základe tajných zákulisných dohôd zvolení kontroverzní a nevhodní kandidáti. Už prijímanie zmeny Ústavy SR týkajúcej sa voľby ústavných sudcov v októbri minulého roka ukázalo, že za kľúčový pozmeňujúci návrh strany Smer-SD, ktorý zvyšoval vplyv politických strán na voľbu ústavných sudcov a okliešťoval právomoci prezidenta, vo verejnom hlasovaní hlasovali spolu s vládnymi stranami aj poslanci strany Mariána Kotlebu - ĽSNS, Sme rodina a viacerí nezávislí poslanci. Pri tajnom hlasovaní by tak voliči nemali možnosť zistiť, či strany alebo poslanci, ktorým dali hlas, nezmenili svoje deklarované hodnotové postoje," uzavreli právnici.
Noví sudcovia sa budú voliť podľa starých pravidiel, keď sa vládnej koalícii nepodarilo presadiť na jeseň minulého roka zmeny.
Uchádzačom stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady SR, najmenej však 39. Parlament zvolí 18 kandidátov, z ktorých následne prezident Slovenskej republiky vymenuje polovicu.
Novinkou bude verejné vypočutie kandidátov pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR, na ktorom sa môže zúčastniť aj prezident.
Z neho bude vyhotovený aj audio či videozáznam. Deviati sudcovia, respektíve sudkyne, budú obliekať taláre najbližších 12 rokov.
Kandidáti na ústavných sudcov
Nominovaní sú Daniela Švecová, Peter Kresák, Monika Jankovská, Edita Pfundtner, Ján Šikuta, Ján Štiavnický, Eva Kováčechová, Robert Šorl, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk.
Tiež Michal Matulník, Peter Straka, Radoslav Procházka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban a Radovan Hrádek, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Juraj Sopoliga, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura, Štefan Kseňák, Peter Melicher a Robert Fico.