Profil Juraja Sopoligu je súčasťou série Prečo je dôležitý ústavný súd
Už vo februári skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Sopoligu ako svojho jediného kandidáta navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Na otázky médií prečo si ho Čižnár vybral, prokurátor doteraz neodpovedal. Sopoliga má 45-ročnú právnickú prax.
Magisterský titul získal v roku 1974 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, titul doktor práv mu bol priznaný v roku 1976. Absolvoval štvorsemestrálny kurz Ministerstva spravodlivosti SR s názvom Aplikácia práva EÚ v rozhodovacej činnosti súdov SR.
V rokoch 2012 - 2014 absolvoval stáž na Ministerstve spravodlivosti SR a v rokoch 2016 - 2018 stážoval v Kancelárii Súdnej rady SR.
Začínal ako justičný čakateľ na Krajskom súde v Košiciach so zaradením na Mestskom súde Košice.
Ako sudca začal v roku 1976 na trestnom a občianskoprávnom úseku Okresného súdu v Trebišove, od roku 1980 je sudcom Krajského súdu v Košiciach, kde bol aj predsedom jeho senátu.
Osem rokov bol podpredsedom Krajského súdu pre obchodnoprávny úsek v Košiciach a štyri roky externým spolupracovníkom Katedry obchodného a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Ako zástupca Súdnej rady SR sa v rokoch 2010 - 2012 zúčastnil na odbornej príprave správ a rezolúcií Valného zhromaždenia Európskej siete súdnych rád.
Pripravoval viacero noviel zákonov týkajúcich sa justície. Od roku 2016 je prezidentom Združenia sudcov Slovenska.
Plusy: v hodnotení sudcov dostal sto bodov
V roku 2004 boli ocenené jeho aktivity pri presadzovaní právnych reforiem v rokoch 1992 - 2003 poďakovaním Americkej komory právnikov - Právna iniciatíva pre strednú Európu a Euráziu.
V rámci hodnotenia sudcov dostal v roku 2014 hodnotenie "výborný", s dosiahnutím 100 bodov.
Mínusy: Juraj Sopoliga je blízky Štefanovi Harabinovi
Je známy ako jeden z najbližších spolupracovníkov Štefana Harabina. Ako člen Súdnej rady často formuloval Harabinom navrhované uznesenia, z pozície hovorcu rady obhajoval napríklad menej podrobné majetkové priznania sudcov.
Počas toho, ako bol Harabin na čele Súdnej rady, vyše sto sudcov podpísalo vyhlásenie Päť viet. Kritizovali stav súdnictva a opisovali strach a neslobodu sudcov.
Toto obdobie bolo plné šikanóznych disciplinárnych konaní sudcov, ktorí otvorene kritizovali slovenskú justíciu.
Sopoliga ako reakciu na vyhlásenie spísal tzv. antichartu, v ktorej obhajoval Harabina, dokument sudcov označil za politikárčenie a vyjadrenie neuspokojených osobných ambícií niektorých sudcov.
Čo sme za krajinu, ak nemáme deviatich statočných pre Ústavný súd? Čítajte V anticharte s ďalšími Harabinovými podporovateľmi kritiku odmietli a vyzdvihli Harabinove úspechy.
V roku 2010 podal antidiskriminačnú žalobu pre menšie platy v porovnaní so sudcami na Špeciálnom súde. Zároveň predsedom súdov v Košickom kraji rozoslal list, v ktorom ich vyzval na podanie rovnakých žalôb a opisuje, ako ich majú vylepšiť, aby uspeli.
Odškodnenie vyčíslil Sopoliga na takmer 125-tisíc eur. Lucia Žitňanská žaloby označila za nemorálne a nesúhlasila s nimi ani z právneho hľadiska.
V tom istom roku Sopoliga žaloval Daniela Lipšica (vtedy poslanec za KDH) za jeho výroky, že diskriminačné žaloby sú "nezákonné a nemorálne" a podávajú ich "chamtiví a závistliví sudcovia". Od Lipšica žiadal 10 000 eur, súd mu dal najskôr za pravdu, no Lipšic sa odvolal a spor nie je dodnes ukončený.
Stojí za všimnutie:
Spoluzakladal Združenie sudcov Východoslovenského kraja, ktorého bol rok predsedom, a spoluzakladal aj Združenie sudcov Slovenska, ktorého je prezidentom.
Veľký vplyv Sopoligu v súdnictve sa ukázal napr. aj pri posledných voľbách do Súdnej rady v roku 2017, kde sa volilo aj osem zástupcov sudcov v Súdnej rade. Kým reformnému združeniu Za otvorenú justíciu neprešiel ani jeden kandidát, stavovskej organizácii Združenie Sudcov Slovenska prešli všetci šiesti.
Jedným z nominantov ZSS je aj súčasná predsedníčka rady Lenka Praženková.
Sopoliga bol členom mnohých výberových komisií pre vznik funkcie sudcu, kariérny rast sudcov a predsedov súdov a tiež člen hodnotiacich komisií, ktoré posudzujú prácu sudcov. Členom Súdnej rady SR bol dvakrát.
Sopoliga má vzťahy aj s politickou mocou. V rokoch 2012 až 2014 stážoval na ministerstve spravodlivosti v čase ministra Tomáša Boreca.
Tvrdil, že pôsobí ako poradca štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, tá to nepotvrdila. Borecovi, ktorého ministerstvo na súdoch bojovalo proti antidiskriminačným žalobám, pritom neprekážalo, že Sopoliga si sám podal antidisktiminačnú žalobu a tieto žaloby obhajoval.
Úlohou Sopoligu bolo „opravovať“ chyby v reformných sudcovských zákonoch exministerky Lucie Žitňanskej.
Sopoliga bol so Žitňanskou v ostrom spore, jej rozhodnutie zrušiť inštitút justičného čakateľa a posilniť súdy o vyšších súdnych úradníkov označil za dôvod personálneho kolapsu v súdnictve.
Žitňanská sa takto snažila otvoriť justíciu a pretrhnúť rodinné väzby v nej. Podľa Sopoligu to však dospelo k tomu, že úspešnosť uchádzačov na sudcov okresných súdov bola veľmi nízka (19 %) a to pre nízky stupeň úrovne odbornej pripravenosti.
Už raz kandidoval
Sopoliga už raz na Ústavný súd kandidoval - v roku 2014, keď ho nominovala prezidentka Zduženia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. Získal 79 zo 114 hlasov, no neprešiel cez prezidenta Kisku.
Prezident svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že sa Sopoliga vo svojej doterajšej praxi nevenoval ústavnému právu a ochrane ľudských práv a existujú závažné pochybnosti, či je spolu s ostatnými kandidátmi, ktorých navrhla NR SR, schopný zastávať funkciu ústavného sudcu.
Sopoliga sa s ďalšími neúspešnými kandidátmi obrátil na Ústavný súd, ktorý napokon rozhodol, že prezident porušil práva kandidátov na ústavných sudcov a musí znovu rozhodnúť o vymenovaní troch ústavných sudcov.
Vyberať mal zo siedmich neúspešných kandidátov, ktorých navrhol parlament. Sopoligu si nakoniec aj tak nevybral.
V majetkových priznaniach má v zozname blízkych osôb uvedeného JUDr. Františka Moznera, ktorý je sudcom na Najvyššom súde SR, pred tým bol predsedom senátu Krajského súdu v Prešove.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, projektu Biela vrana a denníka SME.
