Čo všetko ovplyvnilo príbeh Slovenska? Ako Vladimír Mečiar vyburcoval novinárov k založeniu SME? Cez koho chcela Penta ovládnuť vydavateľstvo a ako to dopadlo?
Úspechy, prehry, ale aj osudové zvraty. Štvrťstoročie existencie denníka SME sa prekrýva s novými dejinami Slovenska. Spomienky Alexeja Fulmeka nie sú len príbehom novín. Je to príbeh o dobe, ktorú žijeme. Knihu Bol som dlho v SME si môžete objednať aj v online obchode vydavateľstva Petit Press.
Haščák a Vajda chápu, že nemôžu spolupracovať v režime 50 : 50. Krok Penty bol nepriateľský.
Hovorím Haščákovi, že všetci záujemcovia sa nás prišli vopred spýtať, či by sme súhlasili s ich prípadným vstupom do vydavateľstva a oni podpísali zmluvu s RBVG bez akejkoľvek komunikácie s nami.
Malá krajina s veľkým príbehom novín Čítajte Haščák odpovie, že keby sa nás pýtal, tak ho odmietneme a nerokovali by sme s ním, ale takto s ním musíme sedieť za jedným rokovacím stolom. Zasmejem sa, lebo v tomto má pravdu.
Navyše hovorí, že ak ich ako partnerov nechceme, Peter Vajda môže využiť svoje predkupné právo, vyrovnať ich ponuku na 15 miliónov eur a kúpiť si 50-percentný podiel vo firme. Na prvom stretnutí sa nikam nepohneme.
Na druhom stretnutí hovorí o takzvanom „shootoute“, ktorý by sa mal spustiť po dvoch rokoch našej spolupráce.
Každý z partnerov položí na stôl obálku s číslom a kto napíše na papier vyššiu sumu, vyhrá a kúpi si zvyšných päťdesiat percent. Pýtam sa ho, či pozerá veľa hollywoodskych filmov a že tu ide o denník SME a dvadsať rokov mojej práce.
Artikulujem podmienku, že ak neustúpi do minority, odídem z vydavateľstva a SME sa s veľkou pravdepodobnosťou rozpadne.
A ak chce zničiť značku SME, potom koná v tomto okamihu správne, ale ak ju chce na trhu zachovať, mal by počúvať, čo mu s Petrom Vajdom hovoríme. Stále sa nikam nehýbeme. Medzitým mi uteká väčšia časť redakcie do Denníka N.
Haščák začína chápať, že exodus ľudí do Projektu N nie je nátlaková akcia riadená nami, ale proces, ktorý vôbec nemáme pod kontrolou.
Veľmi ho to prekvapí. Haščák zaangažuje do rokovania ďalších manažérov, Martina Danka a Petra Anditsa, raz sa objaví na stretnutí aj partner Eduard Maták. Každú jednu vec musíme vybojovať. Je to náročné, raz sa neudržím a tresnem puzdrom od okuliarov o stôl a takmer kričiac sa spýtam: „Budete to, riadiť vy alebo ja, a ak ja, tak ma počúvajte!“ Jaroslav Haščák zas kontruje, že on odo mňa nepotrebuje žiadnu radu, lebo ak bude chcieť, zaplatí si tých najlepších poradcov.
Od septembra sme sa stretli približne už desaťkrát. Haščák upustil od zámeru nominovať do pozície CEO zahraničného manažéra a predstaví nám Petra Mertusa zo spoločnosti Ringier Axel Springer ako budúceho generálneho riaditeľa jeho vydavateľskej spoločnosti News and Media Holding.
Prvý novembrový víkend píšem SMS J. Haščákovi: „Zobudil som sa do sobotného rána po jednom z najťažších mesiacov svojej kariéry. Ľudia v SME sa lúčia, niektorí plačú. Nemôžeme ignorovať fakt, že SME je rozbité a je na tom veľmi zle.
V nedeľu musím ísť do redakcie. To sa naposledy stalo po Ježíkovej smrti. Tento stav sa dá napraviť už len čiastočne. Výpoveď mi dalo 53 ľudí. Niektorí čakajú, ako dopadnú naše rokovania. Je to exodus porovnateľný s rokom 1993. Toto nie je rada, ale prosba: Skúste sa nad tým zamyslieť a ustúpte do minority.“
Nastáva dôležitý moment: Haščákov novembrový súhlas s minoritným postavením, jeho rozhodnutie pomohlo vyriešiť túto patovú situáciu. PSIS kupuje od Penty 5 percent akcií a podpisuje akcionársku zmluvu, ktorá hovorí o tom, že PSIS má obsahovú kontrolu nad denníkom SME aj ostatnými periodikami. Vnímam to ako veľké víťazstvo.
Napriek tomu je tu nezastaviteľný odchod takmer päťdesiatich ľudí, lebo Lukáš Fila vraví, že by ostali iba v prípade, keby Penta nemala v Petit Presse ani jedno percento.
Chcete poznať zvyšok príbehu SME?
Knihu Bol som dlho v SME si môžete objednať v online obchode vydavateľstva Petit Press.
Potešilo ma, že s nami zostáva Peter Schutz, ktorý vedie v prieskume popularity našich autorov. Ďalší dobrí autori, ktorí sa umiestňujú na popredných priečkach ako Konštantín Čikovský a Monika Tódová odchádzajú. Ešte naposledy som ich všetkých zastavil v rozlúčkovom texte a teraz bežia preč, rovnako slobodne ako my ostávame.
Na druhej strane prichádza Tom Nicholson. Čo môže byť väčším dôkazom o našej nezávislosti a samostatnosti v rozhodovaní ako to, že k nám opäť príde autor Gorily, keď sa stala Penta naším akcionárom. Z pôvodných redaktorov sa na stránky SME vráti Juraj Hrabko a Robert Kotian.
Prichádza aj Dušan Taragel. Svetlana Kolesárová ostáva a takisto Kristína Kúdelová. Ostáva aj Matúš Burčík, ktorý bude veľmi dôležitý v udržaní kritického a investigatívneho novinárstva. Neskôr sa stane šéfom domáceho oddelenia a napíše s Oskarom Fegyveresom knihu o únose Michala Kováča mladšieho. Vracia sa aj Adam Valček, ktorý zas bude úzko spolupracovať s Jánom Kuciakom.
V podstate začínam pracovať s novým tímom. Porady sa zrazu nesú vo vážnejšom tóne a noví ľudia sa stále hľadajú. Nie som typ, ktorý vyžaduje od podriadených absolútnu poslušnosť. Z pohľadu predaja a tržieb sa však nestane nič vážne. Stratíme maximálne do 5 percent príjmov. Stále ostávame druhým najväčším vydavateľstvom na Slovensku a Denník N sa po roku dostane približne na naše týždenné tržby.
Opäť teda súboj o SME. Opäť nové vedenie a stále obrovské úsilie o dodržiavanie pravidiel slušnosti. A nekonečný nezáujem masy ľudí o to, čo sa to vlastne deje. Pochopím však, že vždy konkrétne osoby zabezpečujú nezávislosť tlače. SME budú aj naďalej nezávislé noviny. V diskusiách zaznie aj veta: Prikryl vlastným telom guľometné hniezdo. Penta ako 45-percentný akcionár SME, kedysi absurdná myšlienka, dnes realita.
Uvidíme, akým akcionárom bude táto partia ľudí. Taký Jozef Oravkin, partner, je sympatický človek. Hovorím si, možno je to šanca skultivovať celú Pentu.
Viem, znie to naivne a arogantne, neviem však, či si Jaroslav Haščak myslí, že treba niečo zlepšovať. Zdá sa mi, že je presvedčený, že zveľaďuje spoločnosť podnikaním. Zredukoval svoje videnie sveta na víziu podnikateľského úspechu a zdá sa, že v tejto zóne je zatiaľ nezraniteľný a úspešný. Podnikanie vníma ako vrchol ľudskej činnosti a to mu bráni pochopiť celok a hlavne pravé poslanie existencie človeka – byť chápavou a vnímavou bytosťou.
Bol to ťažký rok. A ešte ťažšia jeseň a zima. Všetko to napätie vyústilo do zrútenia môjho tela symbolicky priamo na Vianoce. Vo vysokých horúčkach sa mi premietali útržky viet a obrazy plynúce rýchlo za sebou.
Johannes Werle, zástupca nášho nemeckého akcionára, hovorí ústami plnými vybielených zubov, že Rheinische Bergische nikdy nepredá svojich 50 percent akcií vydavateľstva žiadnej finančnej skupine a víťazoslávne mi oznamuje, že ich nemecké akcie kupuje SITA. Zrada, odchod a vernosť, lojalita. Peter Vajda hovorí Matúšovi Kostolnému, že by nemali odísť, lebo to nie je dosť morálne. Filovi vravím, že možno to raz pochopí, ak budú úspešní a niekto im predá pod zadkom ich projekt. Tiež ho asi budú brániť.
Postupne naberáme nových ľudí a newsroom sa plní. Najkritickejšie obdobie máme za sebou. Po dvoch rokoch spomaleného rastu opäť začneme prudko naberať nových platiacich čitateľov.
Dosiahneme vyše 30-tisíc digitálnych predplatiteľov. Pomôže nám najmä kampaň pod názvom Smetiari.
Chcete poznať zvyšok príbehu SME?
Knihu Bol som dlho v SME si môžete objednať v online obchode vydavateľstva Petit Press.
Beata
Balogová
