Profil Roberta Šorla je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Pod kandidatúru Roberta Šorla sa podpísali piati členovia Súdnej rady, Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora.
Diplom z práva získal Šorl v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Popritom študoval aj históriu a nemčinu, kde však skončil po troch semestroch.
Rok po skončení magisterského štúdia zložil v Bratislave rigoróznu skúšku, v práci písal o prameňoch občianskeho práva počas prvej Československej republiky.

Neskôr bol Šorl päť rokov doktorandom, v roku 2005 obhájil dizertačnú prácu o vývoji súkromného práva na Slovensku v rokoch 1848 –1950 a získal titul PhD. Takmer osem rokov pôsobil aj ako odborný asistent na práve bratislavskej Univerzity Komenského.
Pripravoval Občiansky zákonník
Od roku 2007 je Šorl sudcom. Len päť rokov po oblečení si talára sa stal tiež predsedom Okresného súdu Prievidza. Stoličku obhájil aj v roku 2015, súdu tak šéfuje dodnes.
Právnickú kariéru však začínal v advokácii. Popri doktorandskom štúdiu bol advokátskym koncipientom. Najdlhšie sedel u Ľubomíra Fogaša – exposlanca SDĽ, ktorý je považovaný za jedného z tvorcov Ústavy SR. V roku 2006 sa sám stál advokátom.
Ako sudca je Šorl odborníkom na občianske právo, v prípravnom konaní však rozhodoval aj trestné veci. Bol v 30-člennej rekodifikačnej komisii, ktorá pripravovala zmeny Občianskeho súdneho poriadku.
Od minulého roka je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie, kde často prednáša. Má na konte vyše dvadsiatky publikácií, medzi najvýznamnejšie patria jeho spoluautorstvá komentárov k Obchodnému zákonníku či Civilnému sporovému poriadku.
Rozhodnutia odôvodňuje presvedčivo
Šorl má ako sudca dobrú povesť. Pri poslednom pravidelnom hodnotení, keď komisia skúmala jeho prácu v rokoch 2012 až 2016, dostal plný počet bodov a známku „výborný“.

Kolegyňa z nadriadeného súdu uviedla, že na pojednávania sa pripravuje, vedie ich „na dobrej úrovni“ a jeho rozhodnutia sú „odôvodňované presvedčivo a so znalosťou problematiky“.
Hodnotitelia ocenili jeho „efektívny prístup k vybavovaniu agendy“ a skonštatovali, že „v kruhu spoločného grémia požíva hlbokú úctu a vážnosť“.
Šorl má dobré čísla aj za rok 2017. Podľa výkazov ministerstva spravodlivosti vybavil ako sudca viac vecí, než dostal na stôl. Vďaka tomu sa mu nekopia staré prípady. Počet vecí, ktoré u neho ležia viac ako pol roka alebo rok, sa mu podarilo medziročne znížiť.
Z výkazov tiež vyplýva, že v rokoch 2014 až 2017 nekonštatoval Ústavný súd pri žiadnom zo Šorlových prípadov, že spôsobil prieťahy alebo porušil iné práva účastníkov konania.
V motivačnom liste Šorl píše, že „zásluhou výraznej pomoci kolegov“ sa im takéto prípady darí obmedziť aj na prievidzskom súde ako takom.
Spochybnil zverejňovanie súdnych rozhodnutí
Keď sa Šorl v roku 2015 opätovne uchádzal o stoličku šéfa prievidzského súdu, v motivačnom liste označil za problém, že „pod ľúbivými, no prázdnymi heslami“ sa prijímajú zákony a pravidlá, ktoré sťažujú výkon súdnictva. Medzi také zaradil aj zverejňovanie súdnych rozhodnutí či nahrávanie pojednávaní.
Podľa Šorla to má na súdy negatívny dosah v situácii, keď musia s tým istým počtom ľudí riešiť čoraz viac prípadov.
V liste k svojej terajšej kandidatúre na sudcu Ústavného súdu Šorl uviedol, že je správne, keď sa poukazuje na problémy v súdnictve, „hoci aj mediálne, no bez zbytočnej snahy o škandalizáciu“.
V jednom zo svojich odborných článkov spred troch rokov Šorl uvažuje, či elektronický spis zefektívni súdnictvo tak, ako „sa to nekriticky podsúva verejnosti“. Novinke sa podľa neho asi viac bránili občania než súdy. So súdmi vraj vtedy cez zaručený e-podpis komunikoval málokto, ani IT firmy nie.
Podľa Šorla ostávalo dúfať, že e-žaloby budú trvať kratšie ako tie papierové. „Obavu však s ohľadom na úspechy IT v našom verejnom sektore, v súdnictve osobitne, vyjadriť treba,“ komentoval.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil vypracoval Projekt Biela Vrana

Beata
Balogová
