Profil Mareka Tomašoviča je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Mareka Tomašoviča by na Ústavnom súde rada videla Právnická fakulta Univerzity Komenského a Slovenská komora exekútorov.
V roku 1997 skončil právo na bratislavskej Univerzite Komenského. O tri roky neskôr zložil rigoróznu skúšku, v práci písal o dedení na základe testamentu.
Pokračoval doktorandským štúdiom, v roku 2007 obhájil dizertačnú prácu, v ktorej sa venoval exekúcii majetku a cenných papierov. Získal tak titul PhD. Má tiež advokátsku skúšku a skúšku súdneho exekútora.
Skočil rovno na Generálnu prokuratúru
Tomašovič je vyše desať rokov prokurátorom Generálnej prokuratúry. Je zaradený na netrestnom odbore.
Na hierarchicky najvyšší orgán prokuratúry neprišiel z nižších stupňov, predtým bol takmer osem rokov súdnym exekútorom. Právnickú kariéru začínal ako notársky a advokátsky koncipient, bol tiež krátko podnikovým právnikom.

Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných študijných pobytoch. Týždeň strávil na mníchovských súdoch či na prokuratúre v Paríži. Absolvoval tiež mesačný kurz Cambridgeskej univerzity zameraný na porovnávanie právnych systémov.
On sám opakovane oceňuje najmä trojmesačnú stáž na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Tomašovič je členom rekodifikačnej komisie pre Občiansky zákonník, pomáhal aj pri navrhovaní zmien Občianskeho súdneho poriadku. Spolupracoval tiež s expertnou skupinou Rady Európy, ktorá sa venovala postaveniu prokurátora v netrestnej oblasti.
Ako spoluautor figuruje pri deviatich publikáciách, okrem iných aj pri Civilnom sporovom poriadku či Exekučnom poriadku, na ktoré sudcovia často odkazujú vo svojich rozhodnutiach. Na konte má tiež dve monografie a šesť článkov, prevažne k téme exekúcií.
Plusy: Tomašovič chce byť v kontakte s európskymi súdmi
Tomašovič v motivačnom liste píše, že má „hodnotové nastavenie, ktoré vychádza zo súčasnej európskej koncepcie ľudských práv.“
Považuje za žiaduce, aby bol Ústavný súd v kontakte s Radou Európy a súdmi Európskej únie.
Ponúka preto svoje znalosti angličtiny a francúzštiny, ktoré sú pracovnými jazykmi týchto súdov. Tvrdí, že okrem toho hovorí aj nemecky, španielsky a taliansky.
Mínus: Rada Európy ho nepovažovala za dostatočne kvalifikovaného
Tomašovič sa už raz o prestížnu sudcovskú funkciu uchádzal. V roku 2013 chcel byť sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhla ho vtedajšia členka Súdnej rady Jana Bajánková.
Bajánková bola ako členka Súdnej rady v roku 2009 pri zvolení Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu.
Tomašovič hlasovaním v Súdnej rade prešiel, vláda jeho meno spolu s ďalšími dvoma kandidátmi poslala do Štrasburgu. Rada Európy však trojicu odmietla, za sudcu nevybrala nikoho. Vraj neboli dostatočne kvalifikovaní.
Stojí za povšimnutie
Keď sa Tomašovič Súdnej rade predstavoval, poznamenal, že slovenské právo nemusí trpieť komplexom menejcennosti. Myslí si, že jeho generácia právnikov, ktorá študovala v deväťdesiatych rokoch, takýto „neoprávnený pocit“ niekedy má.

Dôvodom podľa neho je, že „súčasne so štúdiom práva sme počúvali kritiku diskontinuity z obdobia socializmu (...) sústavne sme počúvali, že potrebujeme reformy.“
Študijné pobyty a porovnávanie rôznych systémov Tomašoviča vraj presvedčili o tom, že aj slovenské právo má čo ponúknuť ostatným.
Okrem kandidatúry na ESĽP sa Tomašovičovo meno objavilo v médiách len raz – v roku 2011. Najvyšší súd vtedy potvrdil verdikt, podľa ktorého mal košický obvodný úrad platiť firme Školstrav státisíce eur.
Prípad siaha ešte do roku 1998. Krátko po prehratých voľbách dostal Školstrav zákazku na potraviny pre školy v Košickom kraji. Podpisovali ju ešte nominanti končiacej mečiarovskej koalície. Novým šéfom úradov sa zmluva nepozdávala, školy si tak potraviny kupovali sami.
Školstrav štát zažaloval, vyhral na okresnom aj krajskom súde, rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd. Tomašovič mohol ako prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorý mal prípad na starosti, podať mimoriadne dovolanie, no neurobil to.
„Rozhodujúce pri podaní mimoriadneho dovolania je to, či bol porušený zákon,“ odkázala vtedy prokuratúra. Štát sa s firmou nakoniec dohodol na niekoľkomiliónovom vyrovnaní.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil pripravil Projekt Biela vrana

Beata
Balogová
