Profil Martiny Jánošíkovej je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Zoznam 40 kandidátov na ústavných sudcov by bol o poznanie chudobnejší, ak by ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd) vyšiel jeho zámer zvýšiť vekový cenzus na 45 rokov.
Keďže sa ním pripravené zmeny napokon z veľkej časti neudiali, mohla sa do aktuálnej veľkej obmeny Ústavného súdu zapojiť aj tzv. ponovembrová generácia právnikov. Jedným z takýchto kandidátov je aj 44-ročná uznávaná expertka na únijné právo Martina Jánošíková.
V súčasnosti riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nie je iba do počtu.
Spomedzi štyroch desiatok kandidátov je len zopár takých, ktorí sa môžu popýšiť významnou zahraničnou odbornou praxou. Jánošíková pôsobila necelých päť rokov (2008 – 2012) ako právna poradkyňa v kabinete v generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka, ktorý je v súčasnosti poradcom prezidenta Andreja Kisku.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Úlohou generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ je vypracovanie právnych stanovísk vo veciach, ktoré im boli predložené a ktoré následné predkladajú sudcom rozhodujúcim o danej veci.
Jánošíková sa ako právna poradkyňa podieľala na príprave takýchto stanovísk. K desiatkam rozhodnutí Súdneho dvora EÚ publikovala odborné komentáre v právnych časopisoch.
Získať túto pozíciu sa Jánošíkovej podarilo vďaka tomu, že Mazákovi nebola neznáma. V rokoch 2004 – 2006 bola jeho súdnou poradkyňou na Ústavnom súde, ktorému Mazák predsedal.
Ako vysvetlila, Mazák si ju vybral do Luxemburgu až neskôr, po rozšírení tímu jeho súdnych poradcov na štyroch, a to pre jej špecializáciu na právo Európskej únie a výbornú znalosť francúzštiny. Mala za úlohu pripravovať návrhy práve v tomto jazyku.
Na Ústavnom súde pripravovala Jánošíkova kľúčové podklady
V prípade zvolenia za ústavnú sudkyňu by tak prostredie košického súdu nebolo Jánošíkovej neznáme. Počas pôsobenia na Ústavnom súde mala na starosti aj prípad nesúladu s ústavou, ktorý vyslovil Ústavný súd v súvislosti s antidiskrimačným zákonom.
Politici, ľudia z podnikov aj autority. Kto je medzi kandidátmi na ústavných sudcov? Čítajte V tomto konaní pripravovala k podklady na rozhodnutie súdu k transpozícii smernice EÚ do slovenského antidiskriminačného zákona.
Akademická kariéra Jánošíkovej je spätá s jej almou mater, Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach, ktorá ju aj navrhla ako kandidátku na ústavnú sudkyňu.
V Košiciach ukončila aj magisterské konanie, získala titul JUDr., doktorandské štúdium však absolvovala na pražskej Karlovej univerzite. Na domácej UPJŠ získala v roku 2014 titul docent.
V publikačnej činnosti sa venuje prevažne oblasti práva Európskej únie, skúsenosti z Ústavného súdu pretavila aj do prác o ústavnom súdnictve, ale nevynecháva ani oblasť ochrany spotrebiteľa či správne alebo daňové právo. Výsledkom jej práce je 162 odborných publikácií.
Publikuje v cudzích jazykoch
Jánošíková ovláda anglický, francúzsky či ruský jazyk. Vo francúzštine aj publikovala dve vedecké práce v zahraničných časopisoch.
Napriek tomu, že popri ostatných kritériách na budúcich ústavných sudcoch sa ovládanie cudzieho jazyka tak výrazne neakcentuje, práve znalosť najmenej jedného z nich je pre budúcu prácu sudcu kľúčová.
Ústavný sudca sa musí pravidelne oboznamovať s rozhodovacou praxou európskych súdnych inštancií, ale aj rozhodnutí zahraničných ústavných súdov, aby bol schopný sledovať súčasné trendy európskeho ústavného súdnictva a ochrany ľudských práv a tieto reflektovať v slovenských podmienkach.
Jánošíková je jednou z niekoľko desiatok vhodných kandidátov na ústavného sudcu, ktorých vytipovalo vlani pre týždenník Trend päťdesiat odborníkov z akademickej sféry, vedy, práva a legislatívy.
Jánošíková žiadala zrušenie amnestií
Už niekoľkokrát verejne vyjadrila svoj názor na spoločensky pálčivé témy. V januári 2017 sa podpísala pod vyhlásenie právnikov k možnosti zrušenia Mečiarových amnestií ústavným zákonom a vo februári 2017 pridala svoj podpis aj pod výzvu 80 osobností spoločenského a kultúrneho života, ktorí žiadali poslancov Národnej rady SR o podporu návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií.
Bolo to v čase, keď premiér a súčasný kandidát na ústavného sudcu Robert Fico ešte odmietal postup, ktorý sa o pár mesiacov v parlamente zrealizoval.
Patrí tiež k odborníkom, ktorých niekedy oslovujú médiá. Publikuje i vlastné texty. Začiatkom roka napríklad 2017 neváhala polemizovať s predsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom, ktorý na žiadosť prezidenta Andreja Kisku zaslanú Benátskej komisii v súvislosti s procesom vymenovania ústavných sudcov položil otázku, že či sme v Maroku, aby sme potrebovali stanovisko tejto komisie.
Jánošíková mu odkázala, že Marocké kráľovstvo je na tom v otázke výberu ústavných sudcov lepšie ako Slovensko, keďže má podmienky výberu precíznejšie definované.
Kritizovala aj medzinárodné nominácie
Potom ako poradný výbor odmietol našu prvú kandidátku na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ Máriu Patakyovú, Jánošíková nemala problém napísať, že Súdna rada pracuje v prípade týchto personálnych nominácií na významné medzinárodné posty s rezervami a nepriamo poukázala na nedostatky slovenskej kandidátky.
Vtedy ešte nemohla tušiť, že sa Slovensko nepoučí a po Patakyovej pošle do Bruselu ďalšieho nevhodného kandidáta, ktorý neuspeje, Radoslava Procházku.
Hneď v úvode kariéry sa Jánošíková nakrátko stretla aj s politikou. V rokoch 2002 a 2003 robila asistentku poslankyni Národnej rady SR za stranu SDKÚ-DS Jarmile Tkáčovej.
Toto pôsobenie nám Jánošíková vysvetlila tým, že to bolo v čase vstupu Slovenska do Európskej únie a ona sa už vtedy venovala tejto problematike. Spoluprácu s Tkáčovou ukončila po vzájomnej dohode.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
