Profil Borisa Gerberyho je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Borisa Gerberyho nominovala Slovenská komora exekútorov.
Magisterský titul získal v roku 1990 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. O dva roky neskôr tam zložil aj rigoróznu skúšku.
V životopise uvádza absolvovanie ďalšieho vzdelávania pre právnikov na Juridikum Karlovej Univerzity v Prahe, ako aj seminárov a školení Slovenskej advokátskej komory a Slovenskej komory exekútorov.
Po ukončení štúdia pôsobil v advokátskej kancelárii JUDr. Štefana Kamenického a ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii JUDr. Milana Križalkoviča. V rokoch 1993 až 1995 pracoval ako právnik špecialista vo VÚB banke. Potom začal pôsobiť ako súdny exekútor, čomu sa venuje dodnes.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Od roku 1996 je členom Slovenskej komory exekútorov. Tri roky sedel v prezídiu komory, od roku 2013 je predsedom jej disciplinárnej komisie. V rokoch 2012 až 2015 pôsobil ako člen disciplinárneho senátu Súdnej rady SR.
V motivačnom liste uvádza, že počas svojho pracovného pôsobenia prichádzal do kontaktu s trestným, občianskym, rodinným, pracovnoprávnym aj správnym právom. Má skúsenosti so zastupovaním klientov v konaniach pred súdmi i orgánmi verejnej moci.
Nemá žiadne publikácie
Vo svojom životopise uvádza aktívnu znalosť anglického a ruského jazyka.
V životopise neuvádza žiadnu publikačnú činnosť. Okrem absolvovania vzdelávania pre právnikov na Juridikum Karlovej Univerzity v Prahe neuvádza v životopise ani žiadnu účasť na konferenciách, seminároch či stážach v zahraničí.
Stojí za povšimnutie
Boris Gerbery sa v minulosti aktívne zapájal do komunálnej politiky, čo priznáva aj vo svojom životopise. Píše v ňom, že bol dve volebné obdobia poslancom mestského zastupiteľstva a pôsobil aj ako člen majetkovej komisie v Levoči. Podľa výročných správ mesta Levoča bol členom komisie v rokoch 2013 a 2014, pričom jej predsedom bol jeho bývalý šéf z advokácie Štefan Kamenický.
V roku 2012 ako nezávislý neúspešne kandidoval na post primátora Levoče. Počas kampane poukazoval na to, že "predchádzajúce komunálne voľby v Levoči vyústili do osobných sporov kandidátov, ktorých výsledkom je stagnácia a úpadok Levoče", čo bolo jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol pre kandidatúru.
Keď spolupracovníci pravicového protikandidáta Majerského rozdávali v rómskej osade tlačoviny a sladkosti, sám ostro reagoval: "Pokladám to za špinavý predvolebný boj, ale toto sa v Levoči deje už veľmi dlho."
Mal odobrať hlasy?
Denník SME po voľbách informoval, že napriek napätej kampani Gerbery išiel so svojím bývalým protikandidátom - novozvoleným primátorom Vilkovským (Smer) do Krakova na slávnostné podujatie. Rovnako sa v článku poukázalo, že podľa kuloárnych informácií mal Gerbery ako nezávislý kandidát len odobrať hlasy pravicovému kandidátovi, čo on odmietal.
Gerbery uviedol, že na podujatie ho pozval generálny konzul SR v Krakove Marek Lisánsky. "Prečo by som sa mal tváriť, že svojich protikandidátov nepoznám, prípadne sa k nim mal správať nepriateľsky?" vysvetľoval.
Jeho záujem o komunálnu politiku pretrval a v roku 2014 - opäť neúspešne - kandidoval ako nezávislý, tentoraz na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva v Levoči.
V roku 2012 bol navrhnutý poslankyňou Vierou Kučerovou (Smer) za člena disciplinárneho senátu, pričom ústavnoprávny výbor parlamentu potvrdil, že spĺňa zákonom stanovené podmienky.
Kučerová v parlamente pôsobila od apríla 2012 ako náhradníčka za ministra práce Jána Richtera. Hneď v prvom roku sa na ňu upriamila pozornosť médií v súvislosti s tým, že práve jej exekučný úrad v Holíči si vybralo Glváčovo ministerstvo obrany za partnera pri vymáhaní dlžôb.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil pripravil Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI
