Profil Mariána Sluka je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
>> Všetky informácie o ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch.
Sluka na Ústavný súd navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V roku 1995 získal diplom z Právnickej fakulty v Košiciach, skončil s vyznamenaním. O štyri roky neskôr zložil rigoróznu skúšku a bol mu priznaný titul JUDr. V roku 2003 Sluk dokončil na UPJŠ doktorát.
Viac ako osem rokov je sudcom Najvyššieho súdu, od roku 2015 predsedá senátu. Ako sudca sa špecializuje na občianske právo.
Sudcovskú kariéru začal v roku 1999 na košickom okresnom súde, odkiaľ o sedem rokov neskôr prešiel na kraj.
Od septembra 2017 Sluk stážoval na Ústavnom súde. Bol poradcom podpredsedu Milana Ľalíka.
So Slukom boli na Ústavnom súde spokojní
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Keď šéfka košického súdu Ivetta Macejková minulý rok žiadala Súdnu radu o predĺženie Slukovej stáže, uviedla, že "vzhľadom na jeho erudovanosť a odborné znalosti" je "veľkým prínosom, a to nielen z hľadiska kvantitatívneho, ale i z hľadiska kvalitatívneho". Spokojný so Slukom bol vraj aj Ľalík.
Sluk v životopise spomína autorstvo pri piatich publikáciách. Písal o dovolaní v civilnom práve či určení otcovstva vyhlásením pred súdom.
V jednom zo svojich starších odborných textov sa Sluk venoval "verejnoprávnemu charakteru" poľovníctva. Z pohľadu zákonov mapoval jeho históriu od Štefana I. po dnešok.
Navrhol, aby boli peniaze z komerčného lovu účelovo viazané na starostlivosť o zver a ich použitie bolo transparentné a kontrolovateľné. Článok venoval svojmu "poľovnému psíkovi".
V minulých rokoch Sluk lektoroval v Justičnej akadémii. Budúcim, ale aj súčasným sudcom prednášal o pracovnom a rodinnom práve a takisto o ochrane osobnosti.
Od roku 2013 robí oponenta k dizertačným prácam doktorandov práva UPJŠ. Je aj členom redakčnej rady odborného časopisu Magister Officiorum.
Jeho podpis je pod Harabinovou kandidatúrou
Od roku 2012 do roku 2017 bol Sluk tzv. zovšeobecňovateľom v občianskoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu - sudcom, ktorý systematicky sleduje rôzne výklady zákona, zbiera informácie a pomáha zjednocovať rozhodovanie súdov.
Sluk v životopise uvádza, že okrem toho spolupracoval na rozhodnutiach, ktoré samotné sa stali podnetom na zjednocovanie, keďže boli uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu.
V motivačnom liste Sluk píše, že poslaním demokratickej spoločnosti sú "myšlienky i túžby po slobode a spravodlivosti". Verí, že "hodnoty ako slušnosť, úcta a pokora majú zdobiť" osobnosť slobodného človeka.
V roku 2014 patril Sluk medzi sudcov, ktorí sa podpísali pod Harabinovu kandidatúru na funkciu predsedu Najvyššieho súdu.
Stojí za povšimnutie
Jeho meno sa v októbri 2018 objavilo v zozname Trendu, ktorý za pomoci 50 expertov vytypoval vhodných kandidátov na Ústavný súd.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
